Nad obzorom…

Treba hneď na začiatku povedať, že pojem „Boha“ nesprofanovala cirkev, ale cirkevní predstavitelia. Degradácia tohoto Pojmu nabrala najmä v posledných dvoch storočiach také rozmery, že pojem „Boha“ vyvoláva v ľuďoch často až odpor, nechuť, dokonca zlosť i nenávisť.

Našťastie na Slovensku tento trend nenabral takéto rozmery vďaka konzervatívne orientovanej väčšine, ktorá na tradície svojich predkov nedá dopustiť. No vývoj musí ísť dopredu. Pozor ale, myslí sa tým skutočný VÝVOJ a nie degenerácia a úpadok tak, ako sa to očividne deje už aj v našej malej krajine /pojednania o tomto v predošlých článkoch blogera/.

Hoci si to mnohí ani neuvedomujeme, prirodzeným smerovaním človeka je túžba po poznaní Pravdy a realizácia tejto Pravdy v živote, v každodenných konkrétnostiach našej existencie.

Lenže, čo je to Pravda? Zdanlivo ťažká otázka.

Význam každého pojmu človek lepšie pochopí, ak si ku nemu priradí protipól. V tejto súvislosti nám bude hneď evokovať pojem lož, teda Pravda a lož. Ibaže, toto je hlboko nesprávny príklad, resp. nesprávne pochopenie pojmu Pravda.

Lož je opakom pravdivosti, ale nie Pravdy. Protipólom Pravdy je Smrť, pretože Pravda je Život, Pravda je počiatkok a Pravda je ten najvyšší Zákon, Princíp, bez ktorého Bytie nemôže nadobudnúť prejavu. Je nerozlučne spojená so Silou, resp. s Prasilou, ktorá je prapôvodom a príčinou všetkého existujúceho. Teda všetkého existujúceho nielen v našom viditeľnom svete, ale predovšetkým v oveľa väčšom svete éterickom, ktorý tu bol oveľa skôr, než svet hmotný.

Pravda je preto z povahy veci samej kolískou všetkých prírodných zákonov a pravidiel, ktoré udržujú nielen na Zemi, ale aj v celom vesmíre VÝVOJ. Niekto namietne, že predsa vo vesmíre neprebieha len vývoj, ale aj zánik, keď napríklad čierna diera pohltí všetku hmotu v jej dosahu. Lenže to je recyklácia, obnova, premena hmotnej látky v hmotnú pralátku tam, kde nastala prezrelosť, kde hmota dovŕšila svoj prirodzený cyklus vývoja, aby kolobeh vzniku a zániku mohol nerušene pokračovať /o skutočnom význame čiernych dier si povieme v niektorom z ďalších článkov/.

Vývoj človeka na Zemi prebieha v postupných etapách a v súčasnosti sa nachádzame v bode, keď môžeme na jednej strane poskočiť výrazným krokom dopredu, no na strane druhej môžeme úplne zdegenerovať a prijať „za svoje“ úpadok podobne, ako sa to deje v mnohých „civilizovaných“ krajinách.

Preto dochádza aj k silnejšej konfrontáciií protichodných názorov v každom smere, nielen v otázke viery a spoločenského usporiadania. Zreteľne sa vyostruje boj „dobrého so špatným“.

Aby človek aj správne pochopil, čo je dobré a čo špatné, potrebuje nevyhnutne vedieť, kým v skutočnosti je, akú úlohu má na Zemi a aký má jeho život vôbec zmysel.

Tieto istoty pochopiteľne naväzujú aj na otázku existencie či neexistencie života po smrti a jedni sa pýtajú, čo bude po smrti, zatiaľ čo iní konštatujú, že smrťou všetko končí.

Odpoveď na všetky tieto otázky je však plne obsiahnuteľná v prírodných zákonoch. Je preto povinnosťou každého z nás, aby sme sa zaujímali, kam až siahajú hranice týchto zájkonitostí, bez ktorých by naša existencia na Zemi nemala opodstatnenie a ani možnosť trvania.

Ak existuje život po smrti, tak len preto, že i v tejto rovine sa prejavujú vyššie uvedené zákonitosti úmerným spôsobom v danej éterickej realite bytia. Čo je z nášho pohľadu neuchopiteľným éterom, je z pohľadu existencie života v tzv. „záhrobí“ reálny svet, hmatateľný a pevný ako je naša hmota pre nás /záhrobie je pojem nesprávny, plným právom možno pomenovať tento svet pojmom „jemnohmotný“, teda svet vo svojom druhu neuchopiteľný pozemskými zmyslami z dôvodu veľmi odlišnej časopriestorovej reality/.

Jedná sa o svet, ktorý je vo svojich prejavoch dokonca oveľa famóznejší a fascinujúcejší, než je ten náš. Je preto logické, že i v tejto inorodej realite sa vyskytujú stavby, krajiny a miesta, kde sa môže všetok tamojší život naplno realizovať a uplatniť.

Aby však človek neomylne prenikol k podstate tejto cudzorodej, no overiteľnej reality, je nutné, aby sa vecným a nezaujatým spôsobom postavil k otázke života už tu na Zemi, k jeho smerovaniu a k jeho zmyslu. A keďže všetky zákony a zákonitosti pochádzajú z Pravdy, je potrebné, aby sa Pravdou začal vážne zaoberať. Poctivo a nepoddajne, v celoživotnom úsilí, pretože len pochopenie toho, ako svet funguje, mu umožní, aby pochopil aj svoje pravé miesto v ňom ako i svoje smerovanie.

PRAVDA je počiatkom všetkého, bez ohľadu na to, či si to človek uvedmuje, alebo nie a náboženstvá na Zemi sa nemýlia v tom, keď hlásajú, že Pravda je u Boha. Mýlia sa však vo výkladoch tohoto pojmoslovia a dokonca tak fatálnym spôsobom, že z hodnoty tejto PRASILY, ktorá sa, obrazne povedané, prejavuje „fyzikou najvyššieho druhu“, urobili húštinu mýtov a povier, rozprávok a fantázií, výsledkom čoho je obraz o Stvoriteľovi v tej najgrotesknejšej a najnaivnejšej podobe.

To, čo je Dokonalé a Majestátne vo svojej prapodstate, TO, čoho účinky dokážu hýbať nielen naším obrovským vesmírom, ale všetkými sférami bytia, tak z tejto veľkoleposti a nezmernosti cirkevní a náboženskí predstavitelia počas generácií „vyrobili“ staručkého naivného „deduška“, konajúceho v ľubovôli tie najbizardnejšie kúsky, podobné duchárskej akrobacii a šarlatánstvu!

Cirkevní predstavitelia však podecnili skutočnosť, že doba, keď k svojim ovečkám pristupovali v cudzích rečiach a nezrozumiteľných pojmoch raz skončí, že raz skončí doba ich nátlaku v podobe uplatňovania moci a udržiavania strachu pred pekelnými ohňami. Podcenili, že človek zmúdrie aj vďaka vede, ktorej tá časť, ktorá ide správnym smerom, len podporí a podoprie skutočný význam Prasily, stojacej ako počiatočný PRINCÍP za všetkým prejaveným bytím.

Ale človek sám by ani s pomocou vedy nedospel na ten bod Poznania, na ktorom sa ľudstvo v súčasnosti ocitá, a to bez REÁLNEJ pomoci z miest, kde akceptovanie a poznanie Pravdy je samozrejmosťou a kde život má podobu pre nás rozprávkovo krásnu a nadpozemsky harmonickú, teda podobu pravého lesku Božej nádhery…

O tomto si však povieme niekedy nabudúce.