Nad obzorom…

Bibliou materializmu sú Darwinove tézy o pôvode druhov. Sem spadá i Darwinove objasnenie pôvodu človeka. Darwin sa však mýli, presnejšie povedané, jeho teórie je možné z hľadiska pôsobenia prírodných zákonov akceptovať iba v tej časti, kde pojednáva o tzv. prirodzenom výbere druhov a mikroevolúcii v rámci jedného druhu.

Obe tieto tézy je možné uznať ako pravdivé a to z dvoch dôvodov: dajú sa odpozorovať z prírody, no predovšetkým sa dajú vďaka prírodným zákonom spoľahlivo vysvetliť a aj potvrdiť. Evolúcia a teda aj vývoj ako taký má svoje plné opodstatnenie, ale oba tieto pojmy je treba chápať v ich skutočnom význame.

V prípade stromu života Darwin prezentuje myšlienku, že všetky živé tvory majú spoločného predka. Hovorí, že človek nepochádza iba z opice, ale naším spoločným predkom sú aj dinosaury či povestná „vínna muška“ a dokonca na „úplnom začiatku“ to bol nedefinovateľný jednobunkový mikrób /toto je aj v poriadku, no ako sa z aminokyseliny vytvorila bunka, resp. vysvetlenie hybnej sily pre vznik bunky, o tom už Darwin z povahy veci nehovorí, pretože toto zatiaľ nevie ani prevažná časť dnešnej modernej vedy/.

Jediná trhlina Darwinovej teórie spočíva v tom, že doteraz neboli nájdené žiadne fosílie, potvrdzujúce fakt, kde by sa objavili skameneliny tvorov, ktoré tvorili povestný medzistupeň evolučnej dynamiky vývoja medzi živočíšnymi druhmi navzájom. Podľa zdokumentovaných fosílií sa v určitom vývojovom období objavili trilobity, bezstavovce, no hneď v nasledujúcom ďalšom období vývojového cyklu živočíchov na Zemi sa objavili už ryby, teda stavovce. 

Nemalo by byť udivujúce, že sa doteraz nenašli žiadne fosílie, ktoré by overiteľným spôsobom dokázali existenciu nejakého medzidruhu, spájajúceho bezstavovce so stavovcami. Z miliónov vzoriek a fosílií po celej Zemi nie je zatiaľ jediná, ktorá by predstavila tento medzidruh, teda ktorá by hmatateľne zdokumentovala a podporila kostru Darwinovej myšlienky o tzv. „strome života“.

V tejto súvislosti veľa vedcov z oblasti biológie a paleontológie dokonca verejne prezentuje tvrdenia, že pre Darwina by v prípade tézy o strome života bolo lepšie, keby sa nikdy nenašli žiadne skameneliny, teda ani trilobity, ani ryby a ani ďalšie živočíchy. Toto je fakt, ktorý stojí za dôkladnejšie zamyslenie, lebo veci môžu stáť aj trošku inak, pretože vývoj ako taký je proces rozvetvený do ohromných šírok a nie je možné ho komplexne vysvetliť a podporiť bez opretia sa o éterický pôvod hlavnej substancie života.

V čom je ale Darwinova teória najviac zavádzajúca?

Najvypuklejším bodom celej Darwinovej teórie je fakt, ktorý väčšina jej obdivovateľov prehliada – Darwin, svojím celoživotným úsilím prezentuje pôvod života na Zemi zásadne materialistickým spôsobom, čiže nepripúšťa myšlienku, že objavenie sa života na Zemi a jeho ďalší prirodzený vývoj môže mať oveľa širšie súvislosti a oveľa logickejšie vysvetlenia, než jeho rýdzo materialistické vysvetlenia veci. Darwin prehliadol, že život má aj druhú stranu mince. Nepochopil, že súhrn buniek, molekúl, bielkovín, aminokyselín, atómov ako i všetkých substancií organickej hmoty nestačí ani zďaleka na to, aby sa táto hmota správala ako živá. Čo stojí za oživením tejto hmoty, tak o tom si povieme neskôr.

Toto zistenie o jednostranne orientovanom, teda materialistickom ponímaní evolúcie musí v tejto chvíli v mnohých ľuďoch evokovať inú teóriu, teóriu tzv. biblického vzniku života na Zemi, kde biblický Boh – Stvoriteľ „vykúzlil“ život človeka v priebehu siedmych dní.

Slovo „vykúzlil“ bolo použité zámerne, pretože z pohľadu všeobecne rozšírených názorov tieto chabé predstavy o stvorení človeka v skutočnosti nepoukazojú na Stvoriteľský akt stvorenia, ale na nejaký „kúzelnícky ťah“ ľudským rozumom strhnutého pojmu Majestátu Boha až k tej najgrotesknejšej predstave. Akt stvorenia bol a je vo svojej podstate tak ohromný dej, že človek by pri plnom pochopení tohoto deja musel padnúť na kolená v bázni pred Dokonalosťou Stvoriteľa. Samozrejme, bez všetkej mystiky a nelogičnosti.

Biblické podanie sa preto môže javiť ako správne iba vtedy, ak je prijímané iba obrazne, no i  tak je skutočný vznik a ďalší vývoj života na Zemi tak odlišný od oboch teórií, že by pre človeka bolo lepšie, keby obe tieto čiastkové, nedokonalé a v kľúčových bodoch zavádzajúce teórie odsunul nabok a v tomto oprostení sa od rôznych čiastkových dôkazov by nastúpil a prijal za svoje cestu Poznania, na ktorej by pôsobenie prírodných zákonov uvidel v oveľa širších hraniciach, než bol toho schopný doteraz vďaka materialistickým, ale i náboženským dogmám.

Pojem evolúcie a vývoja a skutočného života ako takého, je nutné chápať v čo najširších súvislostiach, ak samozrejme chceme zmysel vzniku života a následného evolučného vývoja aj správne pochopiť. O tomto si ale viac povieme v ďalších pojednaniach…