Nad obzorom…

Teraz určite nejednému čitateľovi vyschne v krku, či sa mu nebodaj i spení krv. Zdravouvažujúci človek by sa však mal vedieť za tieto slová aj patrične postaviť. Ešte predtým treba ale tieto slová doplniť: Kto si myslí, že na vine je Fico, ľavica či pravica, americký strašiak či ruský medveď, tak ten sa hlboko mýli!

Niet pochýb o tom, že naša spoločnosť má problém. Netýka sa to však len nášho maličkého Slovenska, ale spoločnosť v globále stojí na pokraji nebývalého kolapsu. Zlyhávajú politické dohody, zlyhávajú ekonomické väzby, zlyhávajú náboženstvá a prísne vzaté, zlyhávame všetci.

Naším zlyhaním je naše otroctvo systému, ktorý nás má pevne v hrsti.

Svetu vládnu elity, nie tie politické, ktoré stoja na akomsi „javisku dôležitosti“, ktoré je ich dočasným územím podobne, ako je detské pieskovisko pre detský svet. Títo dospeláci dostali možnosť hrať sa na určitý čas na svojom piesočku a v svojej ješitnosti a pýche, že sa dostali „tak vysoko“ /česť výnimkám/, si ani neuvedomujú, ako je aj s nimi manipulované a neuvedomujú si ani to, že ak by sa chceli proti systému postaviť, tak by boli zmietnutí z tohoto javiska ešte skôr, než by skúsili čokoľvek reálne podniknúť. Byť čestným však nechce byť nikto z nich.

Skutočnosť je taká, že svetovú moc, resp. beh všetkých zásadných vecí na Zemi drží v rukách ideologická, finančná a náboženská oligarchia. Jedná sa o tzv. „elitu spoločnosti, tzv. celebrity bez tváre“.

Politické uskupenia sú akousi výkladnou skriňou týchto „vyvolených“, s ktorými sa bežný smrteľník nikdy ani nestretne, petože za „zadnú javištnú oponu“ na toto javisko politických stratégií a hier nedostane nikdy prístup. Ledaže by sa vypracoval na jedného z nich. Podmienkou by však bolo navždy odhodiť charakter a priniesť so sebou „ťažko zarobené“ milióny, či skôr miliardy.

Túžba po moci nie je hnaná túžbou mať ešte viac a ovládať ešte viac. Túžbou po moci sa takmer neovládateľným spôsobom nasycuje hladné ego dotyčného človeka, pričom tu naplno funguje princíp závislosti. Je to podobné, ako keď si hladný žalúdok žiada svoje. Závislosť je však preto závislosťou, lebo si vyžaduje oveľa viac ako treba, čím sa človek, v tomto prípade okrem chorôb, ozdobí pečaťou otroctva a pasivity .

Podobne, ako sa pijan ozdobí alkoholizmom, či narkoman závislosťou na drogách, tak sa i človek „elitár“, inak povedané „kreatúra človeka“, ozdobí závislosťou a bažením po moci v tak enormnej miere, že túto závislosť už nie je schopný nijako ovládať a kontrolovať. Neuvedomuje si, že v tomto svojom ziskuchtivom, manipulatívnom a zlovoľnom chcení sa nakoniec aj on sám stal otrokom, ktorý je zároveň otrokárom miliónov jemu „podriadených“.

No on radšej urobí všetko pre to, len aby učinil za dosť svojmu nenásytnému egu, svojej ctižiadosti a v neposlednej miere i finančným prilepšeniam, ktoré vzrastajú priamo úmerne voči strate jeho charakteru.

Nebude  preto ťažké pochopiť, že moc týchto kreatúr dosiahla gigantické rozmery, čo sa v prítomnosti prejavuje oveľa viac ako v nedávnej minulosti /všetky tie súčasné nepokoje, vytvárajúce neistotu a strach, s úmyslom manipulovať s verejnou mienkou/, že systém, ktorý takto vytvorili, poptupne uviedol do strnulého spánku všetkých, ktorí si o sebe myslia, že neboli nikdy viac bdelejší a slobodnejší, ako sú teraz. Je to ako opojný jed, v omámení ktorého človek už nevie rozoznať, čo je realita a čo snenie.

Ako ľudstvo sme jedno veľké, bezmyšlienkovité, tupé a otrocké stádo, ktoré systém uviedol do tak spletitých vlastných problémov a strachov, že všetky zbytky síl, ktoré človeku ešte zostali, sú sotva dostačujúce na to, aby sa ako tak „udržal nad hladinou“ a neutopil sa vo vlastnom víre povinností a zodpovedností. Povinností voči sebe samému, voči rodine, voči práci, voči známym, voči okoliu a v konečnom dôsledku voči všetkým, pretože nikto tu nie sme iba sami pre seba podobne, ako napríklad slnko tu nie je iba pre seba, ale nevyhnutne pre všetkých.

Nikto by preto nechcel utrpieť tú hanbu z pádu a zlyhania a preto sa zo všetkých síl snaží udržať sa nad hladinou, len aby prežil.

Vlastne, tu sa už nejedná o život, ale o živorenie. A dnešný človek urobí čokoľvek, nechá sa manipulovať akokoľvek, len aby si vyžobral čo najdlhší čas pre toto jeho živorenie.

Že sa to Teba netýka človeče?

Nuž, nastav svojmu životu konečne raz s patričnou odvahou zrkadlo pravdy!

Nájdeš v ňom seba samého, obťažkaného otrockým prijímaním bezpočtu dezinformácií, nájdeš v ňom seba samého s chybami, neresťami, závislosťami, človeka s často bezcharakterným správaním, vulgaritou, nájdeš tam ničiteľa prírody, ničiteľa vzťahov, človeka čo nenávidí, človeka zlostného, náladového či človeka neprajného, alebo človeka, ktorému sa rozpadol vzťah, alebo ktorý často bojuje so svojím okolím, ktoré ho nedokáže pochopiť podobne, ako ho napokon nechápe i on sám.

A tak v zdravej sebareflexii nakoniec zistíš, že v tomto zrkadle nájdeš predovšetkým človeka, ktorého do tejto podoby vyformovala spoločnosť, ovládaná už spomínanými elitami.

Že sa nájde aj taký, ktorý v poctivom úsilí nemá žiadne problémy, je vyrovnaný, jeho rodinné putá a väzby, ako i vzťahy, fungujú k plnej radosti na 110% a dokonca aj financie Ti pritekajú bez väčšej námahy v sile prívalových dažďov?

Nuž, milý mimozenšťan, vitaj na planéte Zem!

SUMÁRUM: Elity nás síce držia vo svojej moci, ale záleží len na každom z nás, komu sme schopní dať a plnohodnotne zveriť svoj hlas.

HLAS, ktorý môže mať o to väčšiu váhu, o čo väčší bude náš charakter.

Buďme teda pravými ľuďmi, buďme osobnosťami a nezabúdajme, že svoj život sme dostali ako Dar a podľa toho by sme s týmto darom mali aj narábať.

V múdrosti a ochote pomôcť všade tam, kde pomoc dokáže byť prijatá a aj ocenená. No nie v nekonečných šarvátkach a sporoch, v dokazovaní si, že len ja mám tú svoju pravdu. A pokiaľ aj dôjde k nedorozumeniu, platí zlaté pravidlo „Múdrejší vždy ustúpi“.

A toto sa týka aj vás, milí prispievatelia do diskusie.

Á, vlastne, o diskusii nemôže byť zatiaľ ani reči, pretože pod diskusiou sa rozumie vecne podaný, subjektívny pohľad k danej téme, bez úmyslov znevažovať odlišný pohľad iného, či nebodaj ho napádať, zosmiešňovať a urážať /viď niektorí diskutujúci v predošlom článku blogera, navzájom sa dosť detinsky a nepríjemne napadajúci, tiež zosmiešňujúci, len pre pocit zadosťučinenia svojej pravdy – česť výnimkám/.

Uvedomme si, že práve toto najviac nahráva elitám v ich snahách ešte viac ovládať a manipulovať svet, pretože čo sú v malom nezhody, hádky, potyčky a názorové konflikty, to je vo veľkom fanatismus, agresivita, či nebodaj občianske nepokoje a vojny. To naozaj chceme, aby to prerástlo až do takýchto rozmerov?

Preto sa každý sám zamyslime konečne nad tým, čo je podstatné….