12. Bezprecedentný paradox v otázke Stvorenia sveta opisovaného v biblii.

30. septembra 2014 19:59, Prečítané 10 480x, lubos2226, Nezaradené

Biblické výklady si ostro protirečia s prírodnými zákonmi, ktoré možno právom pokladať za zákony toho istého Boha, o ktorom učí biblia. Stvorenie sveta neprebehlo takým spôsobom, ako ho vykladajú tzv. znalci biblie a aj keď je biblia právom označovaná za „knihu kníh“, nejedná sa o Slovo Božie.

Prírodné zákony, ktoré sú vo svojej nespornej podstate zákonmi Božími, sú nemenné pravidlá, vymedzujúce každej udalosti vo vesmíre určitý systémový prejav, v ktorom dominuje poriadok a určitá nemennosť a nezameniteľnosť. Len vďaka tomuto systému, ktorý je vo svojich základoch neotrasiteľný, môžeme analogicky dokázať a vyvodiť beh udalostí už od počiatku formovania sa nášho vesmíru.

Atóm vždy zostane atómom, podobne ako bunka bunkou a rovnako i všetky väzby a pochody v hmotných substanciách. Na základe týchto daností možno logicky vystopovať nielen prvotné formovanie vesmíru, ale i vývojovú perspektívu do budúcnosti, pretože v minulosti boli tieto zákony rovnako pôsobiace, ako sú aj dnes a ako budú aj o desaťtisíce či milióny rokov. Z povahy veci samej sú preto tieto prírodné zákonitosti DOKONALÉ, pretože Dokonalosť je aj u ich Pôvodcu, resp. táto dokonalosť musí byť aj u samotného Zdroja týchto zákonov. A že tieto Zákony nepochádzajú len tak z ničoho, je viac ako isté.

Preto nikto, kto pripúšťa existenciu prapríčiny /Prasily, Prasvetla, Boha, Stvoriteľa, Jahveho, Alláha a iné pomenovania Prazdroja života/, nebude pochybovať o Jeho Dokonalosti. Pretože ak by nebolo Dokonalosti na počiatku, nevznikol by ani vesmír, pretože bez dokonalosti by existoval iba chaos, resp. ničota a prázdnota /viac o pojme „Prasila“ v článku 6 a 9 blogera/.

Ak by sa v biblii nachádzalo Slovo Stvoriteľa, muselo by byť na základe vyššie uvedených dejov bez medzier, bez chýb a tak aj plne Dokonalé, súzvučné s pôsobením prírodných zákonov, keďže aj príroda je vývojový a prirodzený dôsledok pôsobenia vyššie spomenutej Prasily.

Biblia má nesporne nedoceniteľný kultúrno-náboženský a dejepisný význam. Vo väčšine prípadov sú ale jej state inšpiratívne prijaté texty, zachytávajúce často obrazy z nadhmotnch úrovní bytia, no v žiadnom prípade sa nejedná o dokonalé Slovo Božie. O to viac, keď je biblia plná pojednaní, zachytávajúcich čisto subjektívne náhľady ich autorov na podstatu života, či iné historické udalosti.

Božie Slovo sa môže nachádzať len v tých slovách a vetách, ktoré nevyvrátiteľne vyslovil Syn Boží Ježiš. Keďže Ježiš nezanechal po sebe žiadne písomnosti a jeho slová, vyrieknuté počas Jeho pôsobenia, boli zaznamenané až s pomerne dlhým časovým odstupom, tak na základe tohoto možno dôvodne tvrdiť, že sa v tomto prípade jená iba o ľudskú interpretáciou Ježišových slov. Toto následné interpretovanie, hoci s dobrým úmyslom, malo za následok ich deformáciu, ktorá sa týkala najmä ich obsahu.

O obsahový výklad Ježišových výrokov i ostatných biblických slov sa donedávna starali tzv. „vykladači písma“ a časom aj títo vykladači pochopili, že biblia obsahuje dva druhy záznamov: Dejepisné, časovo chronologické udalosti a mravne poučné rady, návody na život, ktoré majú človeka usmerňovať k tomu, aby ako človek naplnil svoje predurčenie na Zemi.

Pohyb je Zákonom prírody a bez pohybu niet ani vývoja. Námaha vykladačov biblie však nebola dostatočne živá, aby s týmto pohybom a vývojovým procesom vo vesmíre boli zajedno. Dnes preto ich výklady zaostávajú za racionálnym myslením človeka, ale aj za inšpiratívnymi schopnosťami vyciťovania vyšších pravidiel života, než sú tie rýdzo hmotné, pozemské.

Citom môžeme nielen odhaliť charakter človeka, ale aj pravdy, pôsobiace v nadhmotnej, éterickej rovine bytia, kam už rozum s jeho poznávacími schopnosťami nemá dosah. Vyšším stupňom myslenia je genialita, no vyšším stupňom vyciťovania človeka je senzibilita, schopná čerpať pravdy z vyšších úrovní bytia.

Tak, ako svetoznámi skladatelia počuli hudbu sfér a pokúsili sa ju zachytiť do pozemských nôt a tónov a rovnako i veľkí umelci, ktorí v obrazovej podobe zachytili krajiny, udalosti a portréty v takom rozsahu a kvalite, ktoré v dnešnej dobe dokáže už len málokto napodobniť, tak podobne existovali a existujú aj učenci, bádatelia a mystici, ktorí dokážu z nadhmotných oblastí vesmíru inšpiratívne prijímať vysvetlenia a pravdy kardinálneho významu pre ďalší vývoj ľudstva /v minulosti to boli predovšetkým proroci a duchovní učitelia/.

Dnes je na Zemi veľa Einsteinov a Hawkingov v oblasti metafyziky, no ich spisy a pojednania nemajú žiadanú popularitu z dôvodu jednostranne orientovaného ľudstva len na to pozemské. Aj o tomto fenoméne si pohovoríme neskôr, no treba teraz dodať, že kvôli fanatizmu náboženských horlivcov ale i kvôli zarytým vyznávačom materializmu ako jedinej „pravdy“ je skutočná Pravda na Zemi sprístupnená len tým, ktorí sa dokážu v poctivom úsilí v oblasti bádania o pôvode života oprostiť od všetkých nábožensko-materialistických povier a dogiem.

Cit používa na svoje závery a vyhodnotenia /ktoré sú jasne odlíšiteľné od dedukcie/ zjemnelé zmyslové orgány, ktoré má väčšina dnešných ľudí nevyvinuté a zakrpatené.

Naši pradávni predkovia vzívali bohov nie preto, že si ich vymysleli, ale preto, že ich vnímali, mnohí ich videli a aj počuli, resp. komunikovali s nimi, pretože ich jemné zmyslové orgány boli plne funkčné a aj využívané /títo „bohovia“ boli a sú éterické bytosti z nadhmotných častí vesmíru, presnejšie, jedná sa o bytosti živlov a prírody/.

Tento rozšírený stupeň vnímania reality bol u nich úplne samozrejmý a pokiaľ by mohli byť konfrontovaní s človekom dnešnej doby, mali by dôvod si myslieť, že sa stretli s nejakou zdegenerovanou mutáciou človeka, ktorej potreby sú orientované len na udržanie rodu podobne, ako je to u zvierat. Treba v tejto súvislosti dodať, že vedecko technický pokrok nie je znamením celkovej vyspelosti ľudstva o to viac, o čo viac je veda a technika jednostranne orientovaná v oblasti bádania o zmysle našej existencie. Vede dneška chýba komplexnosť v oblasti bádania pôvodu života nielen na Zemi, ale aj v celom vesmíre.

Mnohé povery a bájky netreba úplne ignorovať, pretože majú svoj reálny základ, len boli do dnešných dní značne skomolené a skreslené práve preto, že človek využíva už len časť svojich zmyslov a dokonca i tieto hrubohmotné zmysly má v značnej miere otupené a zakrpatené. Je to preto, lebo mozog človeka vinou jednostranného používania zdegeneroval oproti jeho pôvodnému, predurčenému vývoju. Aj o tomto si ale povieme neskôr.

Stvorenie človeka, ako ho vtedajším spôsobom myslenia sformoval do slov Mojžíš v knihe Genezis, je podané rýdzo symbolicky a obrazne.

Vtedajšia úroveň myslenia ľudí, v tomto prípade úroveň myslenia židovského národa, neobsahovala v sebe jazyk a pojmoslovie, ktoré by oveľa jasnejším spôsobom vysvetľoval tento pradávny dej vo Stvorení, resp. na jeho samotnom vrchole. Bolo to z dôvodu momentálneho vývojového stupňa židovského národa, ktorý v danom čase nemohol pochopiť viac, než rýdzo obrazné podanie tohoto deja.

Je ale zarážajúce, ako sa aj dnešní vykladači a zástancovia biblie kŕčovito pridŕžajú týchto výkladov, ktoré majú vyjadrovať len určitú symboliku a náznaky o Stvorení človeka i sveta, popisované v biblii veľmi jednoduchým a náznakovým spôsobom

Mojžišom opísané stvorenie sveta v biblii sa netýkalo stvorenia človeka v tomto vesmíre a už vôbec nie vývojových udalostí na Zemi!

V prípade prvotného stvorenia sa jednalo o pradávne deje prebiehajúce v inej časopriestorovej realite, ktoré sa udiali vysoko nad hranicami nášho vesmíru. Tieto deje prebiehali na vrchole tej najéterickejšej formy bytia, ktorá je oveľa viac reálna, ako tá naša pozemská.

Z Prazdroja života vytrisknuté slová „Buď Svetlo!“ neboli len slová v nám obvyklom význame, ale bol to dej vyžarovania, kedy sa za hranice Božej ríše rozletela časť Svetla, nesúca v sebe zárodky všetkých foriem neskôr sa prejavujúceho bytia. Týmto aktom bola stvorená tá najéterickejšia časť veľkého diela Stvorenia, akú si len človek dokáže predstaviť a až hlboko pod ňou a oveľa neskôr bola prirodzeným vývojovými udalosťami vyzrážaná a zhutnená aj najspodnejšia časť Stvorenia, teda náš vesmír.

Z tohoto dôvodu náš vesmír v dobe, ktorú opisuje biblia, ešte neexistoval!

Einsteinova teória relativity má samozrejme reálny základ. Do úvahy je však potrebné vziať tri veličiny, aby sa mohol sformovať svet a aj akýkoľvek život. Je to čas, priestor a Svetlo.

Svetlom, teplom a teda aj životom pre naše telesné aparáty je slnko ako i všetky ostatné fyzikálne pochody s tým súvisiace. Bez slnka a jeho komplexného druhu vyžarovaní by biologický a inteligentný život na žiadnej planéte nebol možný.

Svetlom a životom pre naše vedomie, pre našu éterickú časť bytia, pre našu podstatu, je Prasvetlo, pôsobiace z tých najvyšších úrovní prejavujúceho sa bytia. Ak by sme nemali v sebe schopnosti prijímať energiu z nadhmotných úrovní bytia, zahynuli by sme podobne, ako by zahynuli aj naše telá, pokiaľ by im chýbali energie slnečného druhu.

V jednom predošlom článku sme si povedali, že aj éterický svet má svoje krajiny, stavby a miesta, kde sa môže tamojší éterický druh života plne rozvíjať. Týchto úrovní je v rade za sebou a podľa stupňa ich éterickosti nesmierne veľa, od tých najčistejších a najľahších, až po tie najhutnejšie a najťažšie vesmírne uskupenia.

Každá takáto úroveň je v sebe ucelená podobne, ako je aj náš vesmír. Hoci je nesmierne rozľahlý, má svoje hranice, ktoré sa vývojom rozpínajú, no predsa ako celok je to svet sám pre seba. Je však plne odkázaný od pôsobenia síl, prejavujúcimi sa za týmito hranicami oveľa intenzívnejšie, než v našej vesmírnej realite.

Každá úroveň vo Stvorení, od toho najvyššieho a najéterickejšieho bodu až po ten najnižší a najhutnejší bod sa od seba odlišuje tým, ako rýchlo dokáže svetlo prenikať danou úrovňou a ako rýchlo sa v nej dokáže šíriť.

Svetlo v našom vesmíre sa šíri svojou konštantnou rýchlosťou a nie je vo vesmíre nič, čo by sa pohybovalo rýchlejšie. Svetlo v éterických rovinách bytia však preniká týmito sférami oveľa rýchlejjšie, intenzívnejšie a vo svojich účinkoch oveľa efektívnejšie než všetky spektrá svetla v našom vesmíre.

Čím je táto rýchlosť vyššia, čím je tento prienik danou realitou rýchlejší, tým stojí daná úroveň v hierarchii Stvorenia vyššie. Sú úrovne a oblasti, kde sa svetlo pohybuje a šíri rýchlosťami, stojacimi mimo akúkoľvek predstavu nášho rozumového vnímania. Sú to oblasti, kde sa každá myšlienka stáva ihneď aj formou, teda skutkom a činom. To má za následok úplne odlišný druh formovania hmoty, resp. látky, z ktorej je daná úroveň zložená, než je tomu v našom vesmíre.

Časopriestorová realita našej terajšej formy bytia je preto daná frekvenciou rýhlosti svetla v nej, ktorá je vždy úmerne vyššia, čím je časopriestorová realita étrickejšia a jemnejšia.

Sumárum: Život je nesmierne rozmanitý a dokonca ani v tomto vesmíre nie sme sami. Predpokladať toto by bolo podobne pochabé, ako boli stredoveké predpoklady a tvrdenia učencov a náboženských predstaviteľov, že Zem je stredobodom vesmíru.

A podobne, ako existujú civilizácie mimo Zeme, podobne existujú aj iné, nadhmotné roviny bytia, kde je život rovnako rukolapný, ako tu na Zemi. Tvrdiť, že Zem je jediná obývaná planéta vo vesmíre by bolo rovnako naivné, ako tvrdiť, že vesmír ako celok nemá svoj éterický predvoj.

Uvedomme si predsa, aká ohromná a majestátna musí byť Prasila, ktorá umožnila vznik niečoho tak nepochopiteľne veľkolepého, ako je náš vesmír. Spoliehať sa preto iba na to, že táto Prasila by sa obmedzila len na sformovanie nášho vesmíru, resp. len na jednu obývateľnú planétu by bola odvážna naivita, nemajúca základ v porozumení širších súvislostí v otázke zmyslu Života a jeho skutočnej podstaty.

Stvorenie sveta opísané v biblii je preto dej obrazný a kto ho chce dnes, so všetkým dostupným poznaním, vysvetľovať podobne, ako ho vysvetľujú náboženskí horlivci a fanatici, tak tento tzv. veriaci stojí ešte ďalej, ako zarytý materialista…