Nad obzorom…

Zlodej kričí: „Chyťte zlodeja!“ No ešte príznačnejšie v tejto súvislosti je známe podobenstvo: „Kto si bez viny, hoď do neho kameňom!“

Naša doba je plná paradoxov, až grotesknej smiešnosti, z ktorej je človeku skôr na zaplakanie, keď sa reálne, hlbšie a predovšetkým objektívne zamyslí nad stavom ľudských charakterov v našej spoločnosti. Jedná sa o ľudský rozmer a charakter nielen tých „dole“, ale predovšetkým tých „hore“, pretože oni na rozdiel od nás „rozhodujú“ – práve o nás!

Rozhodujú však skutočne „ONI“??

Už niekoľko mesiacov rezonuje v médiách prípad „Tiefenbach“. Odsúdeniahodná a trefná ukážka toho, ako v súčasnosti funguje uplatňovanie „práva a moci“ v našom štáte. Nielen v tomto prípade, lebo podobných prežití nielen čo sa týka policajtov, ale aj byrokracie úradníkov, arogancie politikov, dožadovanie sa úplatkov lekárov a veľa iných prešlapov ľudí vo verejnej správe, zdravotníctve či školstve je neúnosne veľa a každý z nás má s týmto väčšiu či menšiu skúsenosť.

No tento konkrétny prípad bol zaznamenaný, zadokumentovaný ako dôkazný materiál a to hneď mení celú situáciu!

Že sa teda nejedná o ojedinelý prípad, vie takmer každý, no „vie“ sa o tom až vtedy, keď je po ruke video a tak si to odnesie ZA VŠETKÝCH iba ten, ktorý svoju agresivitu, ale predovšetkým svoje zasiahnuté a urazené ego uspokojí takýmto neľudským spôsobom v okatom zneužití pozície a moci. Jedná sa o priam nechutné uplatnenie práva a moci, ktoré nemá čo dočinenia so sloganom policajného zboru Slovenskej republiky „Pomáhať a chrániť“.

Isteže, je veľa vyvrheľov medzi nami a aj grázlov, na ktorých treba tvrdú ruku, prísne represie, pretože toto je prvoradou úlohou polície – pomáhať slabým a chrániť ich pred parazitmi spoločnosti, úžerníkmi, zlodejmi, vrahmi a zločincami.

Lenže, tento vznešený pojem môžu napĺňať iba takí ľudia v uniformách, ktorých charakter a morálna bezúhonnosť stojí vysoko v popredí šedivého priemeru spoločnosti.

Toto dokážu v praxi napĺňať však iba ľudia, ktorí svoj ľudský rozmer povýšili doslova na cnosti.

U nich je právo skutočným Právom a spravodlivosť tou najrýdzejšou Spravodlivosťou. Iba takýto ľudia dokážu byť v každom jednom prípade, ktorý riešia, správne pohotoví a konajúci, objektívni a adekvátne riešiaci daný problém. Nesmie, a to v žiadnom prípade, u nich chýbať ľudský rozmer vo veci, aby celý priebeh konkrétneho zásahu niesol pečať vysokého nadhľadu, múdrosti a spravodlivého postupu od jeho začiatku, až do konca.

Kde však hľadať takýchto policajtov, právnikov, politikov, ale i obchodníkov, lekárov a podobne??

Hľadať ich veru treba, lebo ľudí s aspoň čistejším charakterom, ktorí zastávajú funkcie vo verejnom i ekonomickom sektore v našom štáte je doslova „ako šafránu“.

Nečudujme sa preto, že sa dejú veci ako prípad „Tiefenbach“, prípad „Váhostav“ a ďalej prípad „Gorila“ a podobné. Jeden známy propagátor reálne uskutočniteľnej vízie o „dokonalej spoločnosti“ to v priamom televíznom prenose nedávno povedal veľmi trefne: “

Uplatňovanie a vykonávanie práva ale i politických a ekonomických rozhodnutí ľudí vo vysokých funkciách má byť prepojené s tým najvyšším druhom OSOBNEJ zodpovednosti!“

To znamená, ak urobí politik špatné rozhodnutie, musí niesť za to aj zodpovednosť v prípade napríklad zrážok zo mzdy resp. pozastavenie mzdy až po zhabanie majetku tam, kde toto jeho rozhodnutie nadobudlo rozmery konfliktu záujmov, rodinkárstva, zvýhodňovanie určitých skupín alebo dokonca rozhodnutia nesúce znaky korupcie či tunelovania. Taký človek nemá na konkrétnom poste čo robiť, pretože taký človek má LEN právomoci – nemá charakter, ale len právomoci!

Máme špatných ekonómov, máme špatných politikov, máme špatných právnikov, špatných policajtov atď. a to len preto, že máme špatných učiteľov a špatný vzor a príklad v dospelých už od útleho detstva!

Česť výnimkám samozrejme, no títo poctiví nevlastnia médiá, nie sú vo vedení korporácií, nemajú rozhodovací vplyv a účasť na propagandách najrozličnejšieho druhu, pretože títo za bohatstvo považujú niečo úplne iné, než je súčasný konzumný, až chorobne vystupňovaný majetnícky trend spoločnosti.

„Kto si“ v súčasnosti neznamená nič iné ako „Koľko máš“! Či už v majetkoch alebo v postavení. No v skutočnosti je toto znamením úpadku spoločnosti toho najvyššieho stupňa.

Časom kolovali po internete trefné slová o tom, v akej spoločnosti to žijeme. Ich autorom je vraj Boris Filan. Autorstvo tu ale skúmať nebudeme, dôležitý je ich obsah:

„Raz príde doba, keď sa vynoríme z tohto šialenstva, ktoré nám teraz vzbĺklo v hlavách a budeme sa za seba strašne hanbiť. Budeme sa prepadať od hanby, keď si spomenieme, na čo sme sa pozerali, čo sme čítali a čo sme počúvali. Ako sme dovolili, aby nás pár šikovných zvrhlíkov dostalo k novinám, časopisom a televíziám, ktoré sú žumpa plná zvratkov a výkalov.

Nebudeme chápať, ako bolo možné profitovať na chorobách a nešťastí našich blížnych. Nebudeme schopní vysvetliť našim deťom a vnukom, ako sme to dopustili. Budeme sa snažiť nemyslieť na to, akých blbcov a hlupane sme to považovali za celebrity. Budeme sa hanbiť za dobu, keď boli denne na prvých stránkach nagelovaní pajáci a usmievavé opice. Budeme hovoriť, že na vine vtedy boli oni, akýsi neurčití oni, a tí budú medzi nami a budú ukazovať prstom na niekoho neexistujúceho.

Ale MY sme spolupáchatelia tohto hnusu, nie iba tí čo to píšu, vydávajú a vysielajú. My s nimi ochotne kolaborujeme tým, že to pozeráme, počúvame, čítame a kupujeme.

Iba toľko som Vám chcel povedať, respektíve nie chcel, ale musel, lebo už mi praskne hlava od toho mlčania….“

Zmena však NIKDY nenastane zhora, ale len zdola. Ak chceme zmeniť politika, musíme zmeniť seba samého. Keď sa zmeníme, nebudeme chcieť politika, ktorý nemá charakter. Takého bezcharakterného politika máme preto, lebo sami ten správny charakter postrádame. Absentuje v nás v rovnakej miere s tým rozdielom, že politik ide s kožou na trh, kdežto my robíme prešľapy väčšinou v tichosti súkromia.

Ak chceme teda zmeniť policajta, aby mal umenšené ego, ktoré má nahradiť rýdza snaha konať vždy rozvážne, objektívne a spravodlivo, musíme byť schopní umenšiť ego najskôr v sebe samých. A tak to musí pokračovať aj ďalej. 

Až potom vyjdú z našich radov tí správni politici, správni policajti, právnici, ekonómovia, učitelia a všade, kam človek príde do kontaktu s inštitúciami či blížnymi bude prevládať nezištná ochota pomôcť, s pozadím všeobecného záujmu o skutočné ozdravvnie spoločnosti. Potom si niečo také, ako prípad „Tiefenbach“ budeme môcť prečítať len z histórie alebo kroník.

Zmeňme preto seba čím skôr, lebo o to skôr sa zmení aj naša spoločnosť. Je nutné pretaviť pokrytectvo v sebe v radostný pocit spolupatričnosti. 

Potom aj prežijeme, čo je to pravé šťastie v porovnaní s dnešným opojným spánkom, vybičovaným až k tej najkrajnejšej povrchnosti a tuposti, v ktorej nie sme schopní vytvoriť si ten najmenší zdravý úsudok v malých i veľkých udalostiach, ktoré nás denne obklopujú. Čo sa od nás očakáva je „Pravé ľudstvo“, ak toto v dohľadnej dobe nedokážeme uskutočniť, stratíme pevnú pôdu pod nohami a tým i svoju planétu…

http://lubos2226.blog.pravda.sk/2014/09/23/kto-si-mysli-ze-na-vine-je-fico-ten-sa-myli/