Nad obzorom…

Kauza odvolaného arcibiskupa Bezáka sa ubrala smerom, ktorý si v konečnom dôsledku nebude želať ani ten, kto v tomto spletitom spore vynesie „definitívny ortieľ“.

Kauza „Bezák“ je pre katolícku vrchnosť povestým „damoklovým mečom“, je to situácia, ktorá nech dopadne akokoľvek, prinesie len „zlo“ pre zainteresovaných.

Róbert Bezák sa svojími bývalými činmi, ako jeden z vrcholných cirkevných predstaviteľov na Slovensku, snažil vniesť do zatuchnutého prostredia veriacich a ich pastierov o čosi viac sviežeho závanu. Jeho povaha, priamosť, dobrosrdečnosť a schopnosť logicky i citovo analyzovať veci náboženské, ho predurčili, aby si na „svoju stranu“ naklonil veľké množstvo veriacich, najmä spomedzi mladých ľudí. Jeho popularita v tomto smere rástla tzv. lavínovým efektom a toto sa stalo tŕňom v oku jeho sokov, konkurentov z radov katolíckych hodnostárov na Slovensku.

To, čo následovalo v záverečnej fáze tesne pred jeho odvolaním, bola už len špička ľadovca. Robert Bezák podcenil situáciu už dávno pred svojím odvolaním, keď sa dosť naivne domnieval, že v tom „najhoršom“ ho podporia a zachránia veriaci, ktorých si k sebe a k svojmu druhu pôsobenia naklonil tisíce. Prepočítal sa v tom, že hierarchický systém vo vedení cirkvi je oveľa silnejší ako hlas ľudu. Spoliehal sa tiež na Pravdu a Spravodlivosť, no tieto kľúčové atribúty života už dávno vymizli z radov predstaviteľov cirkvi i u tých najvyšších hodnostárov, čoho dôkazom bol aj postoj predošlého šéfa katolíckej cirkvi, ktorý kauzu „Bezák“ zmietol zo stola a nemal záujem objektívne a spravodlivo vec posúdiť a rozhodnúť.

Preto bude mať súčasný pápež František neľahkú úlohu, lebo ak očistí Bezáka, čo je jeho morálnou povinnosťou, bez ohľadu na postoje a nálady svojich podriadených, tak de-facto prizná, že cirkev dneška trpí dosť vážnymi rozkolmi vo svojích najvyšších kruhoch. Prizná priamo či nepriamo hĺbku úpadku v tejto organizácii, ktorá tak, ako pôsobí v súčasnosti, je príliš vzdialená od Posolstva jej najvyššej autority – Ježiša.

Dá sa preto predpokladať, že kauza Bezák bude pápežom Františkom rozriešená spôsobom „šalamúnskym“, teda spôsobom voľby „menšieho zla“. Diplomaticky dá za pravdu obom stranám a vyhne sa tak striktným a direktívnym nariadeniam, ktoré by mohli dosť vážne postihnúť všetkých zainteresovaných, no najmä tých, ktorí stoja v opozícii voči Róbertovi Bezákovi.

Nuž nechajme sa prekvapiť, možno nakoniec bude pápež František „chlapom na pravom mieste“ a chlapsky uštedrí rany tam, kde je to najviac potrebné. Preto aj hlasy o tom, že kardinál Vlk vnáša do radov katolíckej cirkvi svojvôľu a zlo je obyčajným mlátením prázdnej slamy, pretože ak by toto bola pravda, tak pápež František odmietne audienciu Vlka a Bezáka tajne dohodnutú a naplánovanú mesiace vopred.

Všetci oponenti a krikľúni okolo tohoto Vlkovho utajovaného počinu by preto mali byť z cirkvi bez rozmyslu exkomunikovaní, pretože svojou urážlivou kritikou na adresu Bezáka a Vlka sa pasovali nad svojho pápeža, ktorý ešte nevyriekol svoj verdikt vo veci!

Celá táto záležitosť je len skutočným zrkadlením biedy ducha v cirkevných štruktúrach jedného z najpočetnejších náboženstiev na Zemi…