Nad obzorom…

Trestný sudca Štefan Harabin sa stáva megahviezdou internetu.

V súčasnosti sa o tomto človeku veľa píše, prebieha s ním niekoľko disciplinárnych konaní, publikuje na vlastnej facebookovskej stránke, nahráva a uverejňuje videá na internet, vystupuje pravidelne v Slobodnom vysielači a neustále hľadá spôsoby, aby mohol rozprávať a vypovedať pred čo najväčšou masou ľudí.

Hovorí dosť svojským spôsobom a na plné ústa o veciach, o ktorých by sa radový občan tohoto štátu inak nemohol dozvedieť. Jeho tvrdenia sú často tak závažné, že znejú až neuveriteľne.

Ak by chcel niekto objektívne zhodnotiť snaženie tohoto sudcu, musel by ho spoznať aj ako človeka. Nielen ako človeka sudcu, ale aj ako človeka v súkromí. Lebo len súkromie odkrýva o nás samých toho čo najviac a najvierohodnejšie.

Možno na niektorých pôsobí pán Harabin ako despota a diktáror, možno sa tak v živote aj zachoval, no ak by ho chcel niekto súdiť a hodnotiť, musel by sa najskôr sám pozrieť do zrkadla.

Teraz sa možno podvihlo zo stoličky zopár „sympatizantov“ tohoto človeka majúceho trestné právo skutočne v malíčku, ale dobre že ste sa podvihli páni, pretože skôr, než niekoho odsúdite, mali by ste si sami nastaviť pred seba dobre veľké zrkadlo.

Ale poďme k veci. Nech už má tento pán sudca za sebou čokoľvek, dôležitá a rozhodujúca je prítomnosť. Tento človek v súčasnosti svojími aktivitami otvára ľuďom oči, či to niekto chce akceptovať alebo nie. Otvára oči sudcom, policajtom ale aj bežným občanom, ktorí už majú pokrk toho, čo sa deje pod dohľadom našich mafiánskych politikov na Slovensku.

Burcuje, dokazuje, ozrejmuje, spája súvislosti a učí ľudí premýšľať. Odkrýva zákulisie politiky a ekonomiky tohto štátu a nebojí sa ísť s kožou na trh. Tento človek dnes natoľko hýbe povedomím internetu, že ak bude jeho popularita rásť geometricky tak, ako rastie v súčasnosti, má dôvod sa obávať dokonca i o svoj život. A ako sa už neraz vyjadril, aj sa toho obáva!

A teraz ruku na srdce, vy závistliví ohovárači a pajáci, alebo vy platené hnidá, ktoré by ste za deravý groš predali aj svoju matku – ak by došlo na lámanie chleba, išli by ste s kožou na trh tak, ako to robí pán Harabin? I za cenu ohrozenia svojho súkromia a života??

Vy papučoví žoldáci, ktorí pokrykujete z tepla obývačky a myslíte si, že môžete krivo ohovárať a štvať, mali by ste si uvedomiť jednu podstatnú vec:

Kto nieje schopný zdravého úsudku a kto nemá čisté svedomie a neriadi sa jasnou mysľou a čistým srdcom, je v očiach skutočnej a vznešenej Pravdy len karikatúrou človeka, nemajúcej reálneho upotrebenia v nastávajúcej dobe zmien, ktoré sú pred nami…

Preto vezmite dobrú radu na záver: Zamyslite sa, ešte je čas sa zmeniť!

Poznámka blogera z ostatnej internetovej komunikácie /pre doplnenie textu/:

Otázka:  Ja sa obávam toho,  že tu bol Mečiar, teraz Fico a taraz tú má byť Mečiarov človek? Nevraciame sa naspäť?

Odpoveď: Je potrebné rešpektovať vývoj. Vyvíja sa svet, vyvíja sa ľudstvo a aj jednotlivci. Rozhodujúca je vždy prítomnosť a aj to,  aký je človek v prítomnosti.  Doslova platí „Aký si človeče a nie aký si bol!“

Keby ste boli hlbšie orientovaným kresťanom a poznali biblické osobnosti a ich životy, kde sa doslova z násilníkov zo dňa na deň stali poctiví občania, dokonca horliví šíritelia Kristovho odkazu, tak by ste mnohé pochopili. Teba dať  šancu každému človeku  zmeniť sa.  Čítajte pozorne – šancu zmeniť sa, nie ďalšie príležitosti na páchanie krívd a neprávostí.

Ak napríklad urobil človek poklesok pred 10 rokmi, tak ho v prítomnosti nemožno vnímať len cez ten poklesok, ale predovšetkým ako sa javí a čo robí v prítomnosti.

Ako sa napríklad mohol zmeniť /a aj nemusel/ a dokonca ako veľmi je prospešný, pretože sa poučil na vlastných chybách.

Veľkú cenu má taký človek, ktorý aj keď zakopol, no poučil sa a z tohoto poučenia plynie pre neho veľké odhodlanie vynahradiť tieto špatnosti nezmernými činmi dobra ako i snahy pomôcť čo najlepšie podľa svojích možností.

No a p. Harabin ako sa zdá sa poučil z vlastnej minulosti natoľko, že je jedným z mála „verejne“ činných slovákov s tak veľkým dosahom burcobvať tento spiaci a otrocky zhrbený národ.

Nastáva čas pozemskej i duchovnej obrody a kiežby bolo viac takých ľudí v našom národe, ako je p. Harabin a pár podobných.

Všetky tie pokriky proti sú len nevedomým a zúfalým pokusom pošpiniť, alebo závidieť.

Preto treba na záver dodať – Pán Harabin, odvážne vpred, nevybočte zo svojho úsilia a nenechajte sa nikým a ničím zastrašiť!