Nad obzorom…

Ruku na srdce – koľkí z vás ste v živote skutočne hľadali Pravdu?

Pravdu o svete, o živote, o celom našom bytí?

Teda aj Pravdu o viere, o jej koreňoch, podstate a význame?

Každý môže predsa pochopiť, že to počuté, to, v čom sme vyrastali, je len tradíciou, spravidla bez hlbšieho základu. Je to len niečo, čo sa na nás samočinne nalepilo, lebo sme v takom prostredí vyrástli a len vo výnimočných prípadoch, sa človek odhodlal získať aj presvedčenie o všetkom tom počutom, aby jeho viera stála na pevnom základe.

Čo je ale skutočná viera? Čo je Živá viera, o ktorej učil a na ktorú neustále nabádal Ježiš, Syn Boží?

Koľkí ste sa skutočne namáhali a prebíjali húštinami názorov, zmätkov a pokriveností o skutočnej podstate sveta, o skutočnom zmysle života? Koľkí z vás ste skutočne hľadali čo najčistejšie a najpravdivejšie informácie, koľkí ste študovali, čítali spisy, články, názory a dnes už aj diskusie na túto, tak kľúčovú tému nášho života?

Koľkí ste teda prejavili skutočnú námahu, poctivé úsilie ku tomu, aby ste sa dopátrali k pravdivým vysvetleniem o tom, čo je dnes v náboženstvách proti sebe stojace a protirečivé?

Veď človek je cirkvami paradoxne nabádaný, aby veril skutočnosti. Aby veril pravdivému obrazu o tom, ako sa konkrétny dej udial, aby na základa tejto pravdivosti veci mohol s dôverou z nej aj čerpať posilu a poučenie pre svoj život i do budúcnosti.

Na druhej strane tá istá viera učí v dogmy, v slepú a ničím nepodloženú vieru v udalsoti, ktoré si nevie vysvetliť a ktoré sa často dokonca ani nestali. Tu postačuje slepá viera v nadprirodzeno a tak jedna dogma protirečí tej druhej a zmätok je o to vačší, že každý „vykladač“ písma vysvetľuje tieto obrazy minulých udalostí po svojom.

Kde je tu logika veci, kde súdnosť a kde korektnosť prístupu dozvedieť sa na základe získania vysokých znalostí pravdivý obraz o tom, ako sa každá jedna udalostť udiala?

Veď neplatilo v minulosti, v prehistorickej dobe na Zemi i v dobe Ježišovej, že 2+2 budú stále 4?? Neplatili vtedy rovnaké zákony a zákonitosti sveta, aké platia i dnes a na základe ktorých sa dá vysvetliť a presne opísať každá jednotlivá udalosť nielen na Zemi, o to viac, ak sa to týka tak kardinálnych otázok, akmými je naša podstata i podstata sveta, tiež prečo sme tu, kam kráčame a aký to má všetko význam?

To naozaj už nikomu nezáleží na objektívnosti postupu vo všetkom, s čím sa dennodenne stretávanme?

Je to strašná doba temna na Zemi, resp. zatemnenia duše a mysle, ktorú teraz prežívame a skutočne len tí najpoctivejší a srdcom najčestnejší ľudia, budú môcť právom pomýšľať na svetlejší zajtrajšok!

Možno len každý tisíci z vás urobil v živote aspoň jeden pokus a začal sa zaoberať vo svojom srdci hľadaním skutočnej Pravdy. No možno každý desaťtisíci človek v tomto úsilí aj vytrval. No a koľkí z týchto nemnohých Pravdu skutočne aj našli? Koľkí z ľudí na Zemi môžu v pokornej vďake Darcovi života vyznať, že smeli uzrieť Svetlo Večnej Pravdy, ktorá je od počiatku Dokonalá a tvorí Podstatu i tohto nášho sveta?

Z Pravdy tryská večný Zákon Života i rovnováhy. A Ježiš predsa povedal, že kto Pravdu bude skutočne poctivo hľadať, tak ju aj nájde, kto bude klopať, tomu bude otvorené.

A povedal tiež: Ja som Cesta, Pravda a Život, nikto neprichádza k Otcovi, jedine skrze Mňa!“

Chcete žiť? Chcete kráčať po Ceste života? Tak hľadajte Pravdu, nájdete tým Ježiša a hľadajde skutočného Ježiša a nájdete tým aj skutočnú Pravdu!

No tomu hľadaniu, resp. „klopaniu“, treba však aj správne rozumieť!

Nie klopať prstom po stole či po dverách, ale klopať v zmysle priblíženia sa k skutočnému tajomstvu života, v zmysle námahy, hľadania, tvrdej práce na sebe a v zušľachtení seba samého naraziť v pote tváre a driny na Večný Prameň, Večné Žriedlo Života!

A takto „dorobený“, spotený potom skutočnej duchovnej námahy, zároveň tým aj očistený od špiny sveta, od lží a pýchy rozsiatej ako jed po celej Zemi, smie takto prebudený človek s bázňou, pokorou a vďakou bojazlivo a v úcte zaklopať na Dvere, deliace ho od Svetla skutočnej Pravdy, ktoré mu aj budú otvorené, pretože sa poctivo namáhal!

Kto preto Pravdu skutočne hľadal, v tomto úsilí aj vytrval a kto sa v pokornom odovzdaní Svetlu Života smel svojím srdcom nielen dotknúť, ale aj načerpať z Prameňa Pravdy, ten nikdy nezapochybuje o tom, že každý jeden človek na Zemi i v záhrobí, pokiaľ Pravdu skutočne hľadá, MUSÍ byť ku nej bezpodmienečne aj privedený, pokiaľ sám z tejto Cesty nevybočil.

Predsa Pán Ježiš, Syn Večného Boha, nemohol dať človeku falošný prísľub tak, ako sa to dnes medzi ľuďmi bežne praktikuje. Samá faloš, klam, pretvárka a pokrytectvo!

Pán Ježiš bol a je Živým Slovom Božím, ktoré sa vyslovením ihneď stáva činom. Kto teda hľadá, skutočne nájde a kto poctivo hľadal, zákonite aj našiel!

Byť v spojení s Pravdou znamená, byť v spojení s Božími zákonmi. A kto si tieto Zákony aj ctí a snaží sa ich dodržiavať, pretože mu prinášajú len radosť a to jasavé vnútorné naplnenie života, ten sa potom nenechá zmiasť ľudskými názormi, nenechá sa oklamať falošnými prorokmi, vodcami náboženstiev či rôznych skupín, usilujúcich sa spravidla len ovládať, manipulovať a mudrovať o podstate sveta, mudrovať o Stvoriteľovi, pretože nejaké Božie zákony pre nich nič neznamenajú a ani nevedia, aké sú to Zákony, ktoré držia svet pokope a udržujú život nielen na Zemi podľa Božieho zámeru.

Kristus je z gréckeho „Christos“, čo v preklade znamená Spasiteľ, alebo Pomazaný. Ten, komu je do rúk daná možnosť spasiť svet, musí mať poverenie od Boha, inak by to nemohol byť skutočný Spasiteľ.

Ježiš nielenže mal toto poverenie, ale bol a stále JE časťou Boha, Živého Boha! Vtedy bol touto Časťou stelesnenou v tele z mäsa a kostí, aby mohol pôsobiť na Zemi.

Ježišovo poslanie však bolo ešte za Jeho života ľuďmi prekrútené a nakoniec sa od neho takmer odvrátili i Jeho najvernejší učeníci a apoštoli. Vo svojom kruhu mal okolo soba 12 najbližších – apoštolov a okolo nich viac ako sto učeníkov.

Ukrižovaním Krista sa však mnoho z nich rozpŕchlo a rozutekalo a až potom, keď sa im dal len pár dní po svojej smrti poznať, keď sa im musel zjaviť, inak by bolo celé Jeho úsilie márne, až potom učeníci bezvýhradne uverili v Neho, v bezpodmienečnej odovzdanosti!

Vedomie o tom, že Ježiš bol skutočne Syn Boží bolo doslova vpálené do ich duší, hoci dovtedy mnohí ešte pochybovali!

Ježiš samozrejme pozemsky umrel po svojom ukrižovaní na kríži, z ktorého bol neskôr sňatý a následne aj podľa vtedajších zvyklostí pochovaný. Zomrelo však len Jeho pozemské telo, ktoré odložil a z ktorého doslova vastúpila Jeho Božská Podstata, zahalená do tela duchovného a duševného a práve to telo duševné je veľmi podobné tomu pozemskému. Je len oveľa viac zjasnelé a krajšie, než to pozemské.

A  keďže Ježiš prišiel podoprieť a naplniť zákony svojho Otca tu na Zemi, zomrel rovnako, ako každý človek pred ním i po ňom, lebo na týchto Zákonoch Boha sa nikdy nebude dať nič zmeniť! A takýto dej teda prebieha aj po našej smrti, keď opustíme pozemskú rovinu a na svoje telo na Zemi, sa pozeráme ako na akýsi „kabát“, cítime sa ľahší a zjasnelejší za predpokladu, že sme na Zemi žili četný, Bohu milý život.

A tak Ježiš ešte 40 dní po svojom prvom zjavení sa učeníkom prebýval medzi nimi v Jeho duševnom tele /kabáte/, aby dňa 30. mája v skutočnom roku Jeho ukrižovania mohol vystúpiť k Otcovi na Nebesia.

V tento Deň sa každoročne otvára na vrcholku nášho Stvorenia Nebeská Opona, inak oddeľujúca svet Duchovný od toho Božského.

To, že v týchto dňoch /od 18-22 apríla/ prebieha skutočná spomienka na tieto veľké udalosti pred ukrižovaním Krista, môže jasne odcítiť i bežný, citovo vnímavý človek. Farba týchto dní je tak špecifická, tak tajomná, bolestivá, ale zároveň nesúca v sebe záchvevy vzkriesenia, že citlivý a srdcom vnímavý človek nemôže zapochybovať ani na okamih o dejoch, ktoré v tom jemnom svete okolo nás práve prebiehajú.

Dňa 18.apríla pred viac ako 2000 rokmi bola Božia Láska na Zemi zavraždená, aby napokon dňa 30. mája mohol Ježiš, v celej svojej Nádhere vystúpiť späť k Otcovi!

Kresťanská Veľká noc je však pohyblivá. Najskôr musí prísť jarná rovnodennosť, potom prvý spln mesiaca a následná najbližšia nedeľa je nedeľou Veľkonočnou. Raz to môže byť i 19-ho marca, ale inokedy i 24-teho apríla!

Keby sa však kresťanstvo opieralo o skutočné učenie Ježiša Krista, keby kresťanských predstaviteľov skutočne zaujímala Božia Pravda, boli by sviatky Veľkej Noci každoročne slávené v správny čas, v dobe, kedy sa človek môže najlepšie otvoriť záchvevom udalostí tej doby, ako i ostatným záchvevom, nevyhnutne spojeným s touto mimoriadnou udalosťou!

Treba pri tejto príležitosti ešte dodať, že Ježiš nevstal z mŕtvych tak, ako to určia cirkvi! /O Ježišovom zmŕtvych-vstaní pojednáva predošlý, resp. nasledujúci článok/

Jeho vykupiteľské Dielo spočívalo a spočíva v niečom úplne inom, než učia náboženstvá a aj preto je podmienka dnešnej doby veľmi naliehavá – aby sa teraz, teraz ešte dobrovoľne každý, kto je toho schopný, prinútil k vážnemu hľadaniu Pravdy!

Aby celým svojím srdcom zatúžil po Večnej Pravde a ak vytrvá a jeho srdce bude denne očisťovať od špatných myšlienok a návykov, veľmi skoro bude ku nemu privedená pomoc, ktorá mu sprostredkuje toto nutné Poznanie Pravdy, bez ktorého ani jediný človek na Zemi neobstojí v nastávajúcich ťažkých udalostiach, ktoré sa na nás valia so šialenou rýchlosťou!

Blažení sú tí, pre ktorých sa ODTERAZ hľadanie Pravdy stane jediným a skutočným zmyslom života!

Popri všetkých svojich pozemských a rodinných povinnostiach musí byť človek schopný vyvinúť ešte v poslednej chvíli obrovské úsilie k tomu, aby nastúpil túto Cestu hľadania, ak chce obstáť v tomto víre udalostí a zmien práve prebiehajúcich na Zemi!

/článok z tématického okruhu „Apokalypsa sveta“ na pokračovanie/