Nad obzorom…

Otázka: V článkoch veľa píšete a poukazujete na „mŕtvu vieru“. Úprimne veriaci človek v Ježiša Krista si nevie tento pojem dosť dobre predstaviť. Tiež ma zaujíma odpoveď na otázku, či je potrebné, aby ľudia zrazu prestali veriť vo svoje tradície a mali by ich nahradiť niečím iným, čomu dosť dobre nerozumejú. Aký to má význam?

Odpoveď: Patrí Vám poďakovanie za tieto otázky. Keďže sú dve, budeme sa im venovať samostatne.

Veriť znamená bezvýhradne sa podvoliť a odovzdať niečomu, o čom cítime, že je to pre nás užitočné a správne. A takáto viera má potom o to väčšiu cenu, ak sa týka životne dôležitých otázok našej existencie.

Odovzdať sa pre niečo, o čom cítime, že je to pre nás užitočné, má však veľké úskalie. Pretože cítiť niečo ako dobré a niečo ako zlé, môžeme správne až vtedy, ak je tento cit skutočne čistý a podopretý tým správnym Poznaním.

Každý jeden dej v celom Stvorení sa môže udiať jedine za spoluúčasti mocných Duchovných zákonitostí. Podobne, ako akýkoľvek premyslený čin nieje možné previesť a uskutočniť bez myšlienky, tak i každý dej na Zemi, vo vesmíre i v celom Stvorení, nieje možné, aby sa udial a uskutočnil bez súčinnosti týchto dokonalých Zákonov.

Dnes, vďaka informačnému pokroku je už doba, kedy sa nemá veriť slepo a bezmyšlienkovito niečomu, o čom predsa cítime, že by to mohlo byť nakoniec inak. Napríklad tzv. Ježišovo zmŕtvychvstanie, o ktorom sa písalo naposledy.

Ak by človek poznal skutočné Duchovné zákony vesmíru, pochopil by, že Ježiš nemohol vstať z mŕtvych, pretože nič také tieto dokonalé Božie zákony neumožňujú.

Ježiš prišiel pozemsky živých ľudí na Zemi prebudiť z ich duchovne takmer mŕtveho života k opätovnému duchovnému znovuzrodeniu!

To znamená, že viera tradícií sa mala v srdci vtedajších ľudí pretaviť v silné, neotrasiteľné presvedčenie, ktoré by zákonite prerástlo do takých pozemských činov, ktoré by sa o „poučky“ danej viery aj prísne opierali.

Vezmime si konkrétny príklad.

Sú dvaja kolegovia, spolupracovníci, ktorí sa stretnú v kancelárii svojho nadriadeného. Čakajú tam a rozprávajú o práci. Jeden z nich je muž slova a činu. Uvedomuje si svoj čistejší charakter a neustále sa v tom zdokonaľuje. Cíti pokoru pred darmi „vesmíru“ a vie, že za tým všetkým stojí mocná Sila. Je obľúbený na pracovisku, ale i v rodine a svojom okolí. Priťahuje dobro, lebo rozdáva dobro.

No ten druhý, jeho kolega je úplne inej povahy. Je ctižiadostivý a priebojný, za každú cenu si idúci za svojim. Nejednému človeku spôsobil utrpenie pri svojom profesnom raste, nejednému človeku vedome ublížil. Neverí na žiadne duchovné hodnoty, ani morálku ani nič, čo by malo zväzovať jeho rozšafný karieristický život.

Obaja títo kolegovia pozemsky žijú, pohybujú sa, dýchajú, majú svoje ciele a obaja sú telesne zdraví a v plnom rozkvete. No ten prvý z nich je duchovne prebudený, v sebe živý človek, ktorého život je postavený na hodnotách. Tieto hodnoty zveľaďuje a systematicky pracuje na tom, aby vytvoril viac a viac pozitívnych činov, lebo cíti, že ti prináša pomoc a požehnanie nielen pre neho samotného, ale predovšetkým pre jeho okolie, ktoré je potom tiež až nápadne pozitívne.

Tento človek teda žije i pozemsky i duchovne a duševne, vyvíja sa teda harmonicky presne tak, ako to s vývojom človeka na Zemi „naplánoval“ Stvoriteľ.

Tento človek je duchovne živý a aj keby hneď pozemsky zomrel, zostáva duchovne živým aj v záhrobí, kde pokračuje vo svojom vývoji ďalej.

Naopak, jeho ctižiadostivý kolega je živý len pozemsky, Zatiaľ živý. Tým, že nijaký vyšší zámer života pre neho neexistuje a že pre neho nejestvujú ani nijaké morálne zábrany rozsieva okolo seba iba nepokoj,podráždenosť, bolesť a zlo. Takýto človek oproti svojmu kolegovi duchovne spí, prípadne už môže byť aj duchovne mŕtvy, bez možnosti ďalšieho prebudenia.

No a v tomto zmysle prišiel ježiš spasiť svet. Tých dobrých prišiel podporiť vo svojom snažení, aby neustali a pokračovali v dobrej ceste. Ku tomu im priniesol nesmiernu posilu a povzbudenie. Tých druhých však prišiel prebudiť. Často prísnymi slovami a gestami doslova lomcoval s ich spiacimi duchmi, duchovne sa už potácajúcimi sa na hrane a okraji priepasti. Priniesol im poslednú možnosť, priniesol záchranné lano skrze Jeho Slovo, ktoré bezpodmienečne musí nasledovať každý tvor, ktorý sa chce zdravo a plnohodnotne vyvíjať.

Títo duchovne spiaci a skoro mŕtvi duchovia sa mu však často smiali, vysmievali a posmešne si z Ježiša uťahovali, osočovali ho dokonca a zákerne mu podlamovali jeho snahy v pozemskom pôsobení.

ON cez to všetko prišiel splniť svoju úlohu a aj splnil. Priniesol ľuďom Slovo od Boha, morálne, mravné i duchovné rady, napomenutia i poučky, ktorými ak sa budú ľudia riadiť, zákonite dôjdu šťastne do Cieľa.

Ježiš teda prišiel prebudiť ľudí na Zemi k vedomému duchovnému životu, k mravne čistému a empatickému správaniu sa a toto aj dosiahol. K tomuto Slovu ktoré priniesol sprostredkoval ľuďom čistého srdca netušenú silu do ďalšieho života. A tú Silu si nesú v sebe dodnes.

Načo by bol potom potrebný nejaký cirkus „zmŕtvych vstania“, keď by to nemalo absolútne žiadny význam. Načo by človek, ktorý pozemsky zomrel, opäť raz pozemsky žil, keď pozemsky sa sem opakovane vraciame a žijeme tu mnohí z nás už dvadsiaty i päťdesiaty raz!

Cirkevná dogma z telesnom zmŕtvych vstaní Ježiša je tak primitívna myšlienka, že je až prapodivné, že ľudia tomuto nezmyslu v tak veľkých počtoch naleteli.

Väčšina sveta na zemi vie a je o tom skálopevne presvedčená, že nežijeme na Zemi len raz, ale že sa sem vraciame kvôli svojmu duševnému i duchovnému dozrievaniu. Vždy v inom tele samozrejme, bolo by absurdné, aby sme sa vracali vždy v tom istom rovnakom tele. Toto je zákonitý dej a človek na ňom nikdy nič nezmení, je plne pod jeho vplyvom. Môže s len „naraziť nos“, ak bude tieto jednoduché zákonitosti sveta ignorovať a podceňovať.

Takže na príklade dvoch dalo by sa povedať priateľských kolegoch je jasne vykreslené, kto ako stojí pred Svetlom Božej Pravdy a pred Zákonmi sveta.

Dvaja vedľa seba, pozemsky plne aktívny, no duchovne jeden živý činorodý, no ten druhý spiaci, potácajúci sa nad priepasťou, znamenajúcou definitívnu duchovnú smrť v prípade, ak do nej človek spadne. No a sú to špatné činy človeka, ktoré ho zaťažujú a strhávajú do nízkostí takého druhu, že sa napokon aj zrúti bez možnosti návratu!

Na Zemi dnes je už veľa takto duchovne mŕtvych. Sú ich stámiliony! No stámiliony ľudí zatiaľ len duchovne spia, musia sa prebudiť, znovuzrodiť duchovne, aby precitli ku skutočnému radostnému tvorivému životu.

Ich viera je zatiaľ málo živá, ak nie už mŕtva. Preto musia byť ľudia burcovaní, aby ešte v poslednej chvíli precitli, pretože sa nachádzame pred záverečnou fázou Posledného súdu! Ten už započal, to, čo vidíme denne okolo seba je toho dôkazom.

Je potrebné, aby tí, čo majú čo povedať nemlčali, ale aby pomohli. Aby urobili maximum toho, aby sa Svetlo Poznania Pravdy šírilo ako ozvena do šíreho sveta. Ľudia musia byť upozornení a privedení k hlbšiemu skúmaniu podstaty života.

Musia pochopiť, že za všetkým stoja prísne a nemenné duchovné zákonitosti, ktoré sa musia naučiť poznať, aby ich následne mohli aj dodržiavať. Inej cesty k záchrane skutočného duchovného života niet!

Viera teda vyžaduje dôslednosť skúmania a dôslednosť bádania pri nadobúdaní presvedčenia o veci. A tam kde nieje viera živá, tan nastupuje buď povrchnosť, alebo fanatizmus.

Povrchných kresťanov na Slovensku je 89,999%! Fanatických veriacich zhruba 10% a skutočne praktizujúcich kresťanov je menej ako jedno promile! Tak žalostný je stav v súčasnosti!

Veriť je preto možné iba tomu, čo má z hľadiska pôsobenia duchovných zákonov čistý základ a pokiaľ tieto zákonitosti ešte dostatočne dobre nechápeme, rozhodujúcim v tomto snažení bude už spomínaný čistý cit, ktorý nám ukáže správnu cestu i mieru v otázke našej viery.

Aby však náš cit fungoval správne, potrebuje, aby správne fungoval aj náš rozum. A tu je koreň celého problému.

Naše súčasné rozumové snaženie nielen nášho národa v našej spoločnosti, ale celkovo na Zemi, je orientované dosť zásadne na hmotu, resp. na všetky druhy rýdzo pozemského spolunažívania.

Naše predimenzované pachtenie sa v tomto smere z nás nakoniec urobilo otrokov hmoty a teda aj rozumu, čím sme stratili schopnosť zdravého vyciťovania. Dôkazom toho je, že sa vytratila empatia, vytratil sa súcit, ľútosť, vytratilo sa porozumenie, milosrdenstvo ako i ďalšie atribúty Dobra na Zemi, ktoré sme povinní denne vo svojom spolunažívaní s blížnymi preukazovať si navzájom, ak nechceme utrpieť škodu.

V kontexte tohoto celého je zasadená naša viera v nadprirodzeno, ktorá nám má nahradiť to citové prázdno, ktoré z vyššie uvedeného dôvodu nevyhnutne prežívame.
Ibaže viera v dnešnej dobe „vyspelosti civilizácie“ má byť postupne nahradená presvedčením, to znamená, že to, čomu veríme, aj správne rozumieme a to predovšetkým svojim srdcom.

Porozumieť znamená vedieť, pochopiť, byť znalým veci, teda znalým v zákonoch, ktoré za konkrétnymi dejmi stoja. Preto aj vidíme v týchto dejoch „viery“ aj určité zákonité dianie, dávajúce zmysel, majúce v sebe logiku a zdravý základ i zdravý vývoj.

Len potom je naša viera živá, ak je podopretá presvedčením, a toto presvedčenie je dôsledkom vyššieho druhu Poznania, ktoré nevyhnutne musí pochádzať z Pravdy.
Potom sme skutočnými veriacimi, živými v duchu a nieje možné, aby sme sa potom nechali manipulovať autoritami, ktoré sa ako autority tvária, no v skutočnosti dávajú kamene miesto chleba.

Iba viera, ukotvená v presvedčení o veci, má tú silu, aby nás uchránila od všetkých výmyslov, nezmyslov a rozumových nánosov okolo biblických dejov, ktoré sú do súčasného dňa veriacimi tak rozšírené a tak špatne chápané.

Živo veriaci človek, človek, ktorý je živý v duchu sa ale nikdy nemôže uspokojiť s náboženskými dogmami, ale hľadá a pátra, aby sa dopátral Pravdy o tom, ako veci v skutočnosti stoja. A každý vážny a poctivo hľadajúci človek, nikdy nezostane v tomto úprimnom hľadaní sám, ale skôr či neskôr bude privedený nielen k iným podobne zmýšľajúcim, ale aj k samotnej Pravde.

Presuňme sa na chvíľu ešte do inej reality.

Väčšina Slovákov, hlásiacich sa ku kresťanstvu, verí iba na základe tradície a to je pre dnešný stupeň vývoja ľudstva žalostne málo.

Tradície síce čerpajú z našej histórie, ale nie všetky tradície sú čisté a nie všetky správne.

Každá rodová, či spoločenská tradícia, ak má základ v skutočnom Poznaní, musí priniesť iba úžitok za predpokladu, že je aj správne rozvíjaná a zvelaďovaná.

Všade vydíme pohyb, pohyb je hlavným Zákonom Stvorenia i vesmíru a súčasťou tohoto zákona je nevyhnutne aj vývoj.

No a tu je koreň problému. Naše tradície najmä v otázke viery stratili zmysel, pretože sa prestali vyvíjať!

To znamená, že každý z nás, tam, kde sme sa zrodili, sme do seba väčšinou podvedome absorbovali iba strohé náboženské informácie, postrádajúce skutočný pohyb a skutočný život.

Mechanicky sme sa naučili niečo prijímať, nad čím sme hlbšie nepremýšľali a keďže iní to považujú za dobré a správne, dobré a správne to musí byť predsa aj pre nás. No a v tejto starej životnej schéme spočíva veľká pasca pre každého z nás!

Prijali sme vieru bez poznania, bez kritického preskúmania jednotlivostí a teda aj bez objektívneho pochopenia vecí s tým súvisiacimi. Doslova bezducho sme niečo prijali, z čoho si zákonite nemôžeme vytvoriť pravdivý obraz o podstate nášho bytia, najmä, ak majú tieto tradície v sebe toľko medzier!

Ďalší konkrétny príklad.

Narodili sme sa v kresťanskej rodine, kde sa dodržiavali základné kresťanské tradície. V tomto duchu sme dospeli a toto ďalej odovzdávame i vo svojej vlastnej rodine. Sem tam sa hlbšie zamyslíme nad niektorými otázkami viery, ale to je tak všetko.

Považujeme sa ale za kresťanov, dúfajúc, že táto naša viera, pri dodržiavaní základných tradícií, je aj správna a dostačujúca a ani na chvíľu si nedokážeme pomyslieť, že práve toto je v skutočnosti mŕtva viera!

Mŕtva viera a zároveň hlboký duchovný spánok, ktorým je postihnuté celé ľudstvo!
Pripusťme teraz možnosť, že sa narodíme niekde v Indii alebo v Číne. Tam prevládajú iné tradície a iné náboženstvá a môžeme si byť istí, že ak by sme sa tam skutočne narodili, podobným spôsobom prijmeme tam rozšírené tradície, prijmeme náboženstvo i vieru tamojšieho prostredia a ani len vo sne si nepomyslíme, že by sme mali napr. tamojší buddhizmus, hinduizmus, taoizmus, konfucionizmus a mnohé ďalšie náboženstvá vymeniť za nejaké kresťanstvo, resp. že by sme mali konvertovať z tamojšej tradície svojich predkov na európske kresťanstvo!

Kto si myslí opak, klame sám seba a je podvodníkom na sebe samom!
Tak, ako nepripustíme možnosť, že by sme mali konvertovať z kresťanstva na buddhizmus napríklad, tak by sme to isté nepripustili ani vtedy, ak by sme sa narodili v inej časti sveta. Buddha by bol pre nás najvyšší Guru a o Kristovi by sme si spravidla mysleli, že to bol nejaký osvietený prorok!

Čo to v skutočnosti znamená?

Ak by sa chcel taký buddhista, taoista, moslim, hinduista a podobne, dopracovať vo svojom hľadaní na skutočného Krista, musel by podniknúť vedomú cestu hľadania a vzdelávania sa v danom smere. Začal by hľadať, skúmmať, prežívať a triediť informácie tak, aby nakoniec dospel k presvedčeniu, že skutočne učenie Ježiša je jediné s čisté, teda Dokonalé!

Len v námahe, v drine, v duchovnom i pozemskom pohybe, je možné odkryť všetky poklady ducha a skutočne porozumieť podstate pojmu živá viera!

Je veľa ľudí na Zemi dnes,. ktorí sú schopní biť sa v prsia, ako je ich viera živá a správna a pritom ak by vyrastali v Pakistane napríklad, o nejakom Kristovi by celkom určite ani nikdy nedozvedeli! Lebo tak, ako Krista nehľadali v tomto svojom živote, nehľadali by ho ani v tom inom, na inom konci sveta. Kristus je tu však pre všetkých, pre všetky vierovyznania, pre veriacich i neveriacich, pre všetkých tvorov sveta, ktorí si vážia Daru života a chcú tento Dar aj zodpovedne chrániť!

Sumárum vyššie uvedeného:

Iba taká viera, ktorí je podopretá súbežne aj neúnavným vzdelávaním sa pri poznávaní duchovných zákonitostí sveta, je správna a živá, pretože týmto skúmaním a poznávaním logiky sveta, získavame neotrasiteľné presvedčenie v tom, čo veríme a čo aj rozvíjame. Stávame sa vediace duchovné bytosti, ktoré sú aj zdravým ovocím a zdravými plodmi, ktoré budú v skúške blížiaceho sa vyvrcholenia Posledného súdu použiteľné a zužitkované!

No a vo vyššie uvedenom máte dostačujúce odpovede aj na druhu Vašu otázku, či je potrebné, aby človek niečo menil na svojich tradíciach.

Je to priam žiadúce, dokonca je to vo svojej podstate otázkou života a smrti!

O náboženských fanatikoch a tých veriacich, ktorí svoje dogmy postavili do roviny modly, o tých sa tu zmieňovať nebudeme. Tí si sami vybrali cestu, ktorá môže byť dnes už len nezvratným pádom do priepasti, spomínanej v článku. Títo ľudia si žiaľ nezaslúžia, aby im bola venovaná ďalšia minúta času!

Prajem Vám pekný deň a radostné duchovné prebudenie!