Nad obzorom…

Dnešná spoločnosť je polarizovaná v mnohých aspektoch. Nie inak je tomu aj v otázke existencie či neexistencie Boha, Jahveho, Alláha, Stvoriteľa a mnohých ďalších výrazov pre Silu, pôsobiacu z miest ďaleko nad chápavosť nášho mozgu.

Nech sa nad nasledujúcou kritikou neurazia tí, ktorých sa to bude týkať, ale bolo by dobré pohovoriť o existencii či neexistencii tejto Sily viac racionálne, pragmaticky, bez emócií a predovšetkým z pohľadu logiky.

Treba hneď na začiatku povedať, že najviac nepokoja a nezmyslov do tejto otázky priniesla cirkev a náboženstvá ako také.

Nie, nech si teraz nemedlia ruky materialisti a zástancovia „rukolapných“ dôkazov. Veď keby mnohí z nich tušili, ako namyslená a nejednotná je vedecká komunita, ktorá je považovaná za symbol a vrchol ich materialistického uvažovania, stíchli by /česť výnimkám, pretože aj medzi materialistami sa nájdu ľudia s bodrým charakterom, ktorí sa v určitej úcte a pokore k životu snažia empiricky dokázať či vyvrátiť rôzne kľúčové témy v otázke života ako takého/.

Veď už z pojmu „materialista“ je jasné, že sa jedná o človeka, ktorý verí a vidí iba to, čo môže chytiť a vidieť. Matéria = hmota. Lenže koľko skupenstiev a stupňov jemnosti má táto často „zvelebovaná“ hmota? Kto toto vie potvrdiť alebo dokázať dnes, s konečnou, nikdy viac nezmeniteľnou platnosťou??

Prenesme sa napríklad do ranného stredoveku o cca 1000 rokov do minulosti. Každý človek na Zemi nepochyboval o existencii dažďa a dažďových kvapiek. No nikto z nich ani len netušil, ako tieto dažďové kvapky vznikajú a už vôbec nikto nevedel o tom, že voda je v značnej miere obsiahnutá v „neviditeľnom“ ovzduší, teda v zemskej atmosfére, ktorá sa dnes vyjadruje percentuálne v podobe vlhkosti vzduchu. Nikto nemohol vtedy túto vlhkosť uvidieť, nik ju nemohol zachytiť alebo odmerať a preto v ňu človek ani nemohol uveriť. Resp. nemohol vedieť o vode v atmosfére až dovtedy, kým sa táto vplyvom zmeny teplôt nezačala zrážať do oblakov, ktorá potom zmenou ďalšej teploty a obťažkaná prachovými čiastočkami padá na zem v podobe dažďových kvapiek.

To prázdno v ovzduší, ktoré nevidieť, je teda plné života, energie a hmoty, podobne, ako medzihviezdny priestor, ktorý je „prázdny“, až tak prázdny, že sa v ňom nachádza oveľa viac hmoty, než všetky galaxie, kopy galaxií, resp. všetky hmotné útvary vo vesmíre dokopy. To prázdno vo vesmíre, ktoré sa nedá „chytiť“ má teda v sebe oveľa viac hmoty než všetko ostatné v ňom.

Teda zemská atmosféra a vesmírny priestor –  i tu platí, „čo je v malom, je i vo veľkom“. Ale vráťme sa k materialistovi.

Pokiaľ by sme postavili do diskusie dvoch materialistov, jedného spred tisíc rokov /podobne aj vtedy boli ľudia materialistami ako dnes, nie každý veril v nadprirodzeno a existenciu Boha/ a jedného súčasného a v diskusii by bola otázka existencie množstva vody v bezoblačnej atmosfére, celkom určite by si títo skočili do vlasov.

Pokiaľ by dnešný materialista nemal možnosť laboratórne dokazovať svoje tvrdenie, argumentoval by jedine prostredníctvom fyzikálnych zákonitostí, teda skrze prírodné zákony a mohol by ľahko vysvetliť, ako funguje princíp zrážania vody v atmosfére z podoby jej „neviditeľného“ skupenstva až do podoby riek a oceánov.

I tak by ale zostával v teoretickej rovine a stredoveký materialista, pokiaľ by bol podobne namyslene orientovaný ako väčšina tých dnešných, tak by neuveril už len z princípu, že chce mať svoju pravdu práve on /pýcha a egoizmus alebo zištné ciele robia často z vedy predajnú dievku a história prináša v tomto mnoho dôkazov, ako napríklad nepochopiteľné rozhodnutie Alberta Einsteina na svetovej vedeckej konferencii, kde sa mala popredná vedecká komunita dohodnúť, či sa za podstatu vesmíru „uzákoní“ len hmota ako taká, alebo jej možný predvoj – éter, no a tu, hoci veriaci Einstein, pristúpil na tlak svojich kolegov, následkom čoho bol medzi vedeckou komunitou tej doby „uzákonený“ rýdzo materiálny počiatok tzv. veľkého tresku (až neskôr sa prevalilo, že Einstein bol v tomto smere zmanipulovaný) – teda podobná paralela voči cirkevnému koncilu, na ktorom bol z biblie odstránený poukaz na reinkarnáciu/.

Nie je to groteskné?? Môže dnešný materialista laboratórne dokázať, že za hranicami nášho vesmíru nič nejestvuje? Môže o tom polemizovať, ale s istotou nemôže tvrdiť nič. Lebo prísne vzaté, väčšina materialistov na Zemi sa opiera iba o teórie a to, čo sa dá laboratórne dokázať má svoje úzke hranice. Väčšina všetkých poučiek a pravidiel je deklarovaná len v teoretickej rovine. A tak niet divu, že materialista z budúcnosti napr. o tisíc rokov by sa určite vysmial tomu súčasnému materialistovi, ktorý až na výnimky sa podobá pštrosovi s povestne zaborenou hlavou v piesku.

Kde potom končí hranica poznania??

Z tohoto príkladu je zjavné, že pokiaľ veda trpí dogmami podobne ako cirkev, nepohne sa ďalej. No odkiaľ ďalej?? No predsa z materiálneho vnímania sveta von, za jeho hranice, pretože ten svet „tam“ je rovnako rukolapne dokázateľný, ako svet matérie, ktorý nám je zatiaľ najzrozumiteľnejší a najbližší /inak to, že vesmír má svoje, dnešnou vedou už merateľné hranice tiež neplatilo vždy, ešte donedávna práve medzi vedeckou komunitou platili teórie, že vesmír je nekonečný/.

Nemáme ani tušenia dnes, akými možnosťami, schopnosťami a „prístrojovým“ vybavením bude ľudstvo disponovať trebárs o spomínaných 1000 rokov a preto tvrdiť nejaké definitíva s konečnou platnosťou v otázke rozčlenenia hmoty by bolo trúfalé až groteskné. Veď ešte donedávna sa nevedelo o molekule, a zrazu je tu nielen molekula, ale i oveľa jemnejšie čiastočky z ktorých sa skladá, teda atómy a táto istá veda si neskôr myslela, že jadro atómu, teda protóny a neutróny sú to najmenšie a hľa, dnes sú tu už kvarky a doknca sa objavujú teórie o predkvarkoch a predkvarkovom svete. Chce sa potom niekto prieť, kde toto má počiatok i koniec?!

Nie, to by nebolo múdre, pretože k pochopeniu tých najzákladnejších otázok života je potrebné udržať si jasnú hlavu a za pomoci rýdzej logiky a kombinatoriky je možné dedukovať a vyvodiť dosah zákonitých dejov v prírode a vo vesmíre až na hranicu z dnešního chápania „nadprirodzených“ javov a skutočností. Pretože všetko vo vesmíre i za jeho možnými hranicami je fyzika, ktorej princípy a prejavy sú dané vždy úmerne s charakterom časopriestorového poľa, v ktorom sa táto prejavuje a pôsobí. O tom si ale môžeme pohovoriť neskôr.

Takže materialisti by mali stíšiť svoje egá, keď je na pretrase cirkev so svojimi neospravedlniteľnými omylmi a krivdami.

Aké krivdy teda cirkev v otázke viery v Boha napáchala?

/pokračovanie/

Poznámka: Potencionálni prispievatelia do diskusie by mali tolerovať odlišnosť názorov diskutujúcich. Nie podľa obsahu, ale podľa zafarbenia a tónu ich argumentácie sa dá vyvodiť stav ich charakteru ako i schopnosti empatie ku komukoľvek.