Nad obzorom…

– Ježiš nezomrel na kríži, aby sňal z ľudí ich hriechy tak, ako to učia kresťanské náboženstvá!

– Ježiš, hoci bol, je a navždy bude Synom Božím, nikdy nekonal ľubovoľné zázraky tak, ako to stojí v biblii i ostatných mimobiblických spisoch. Každý jeho zázrak bol aktom Dokonalosti, prísne sledujúci Božie pravidlá na Zemi.

– Ježišovo skutočné poslanie nebolo dodnes správne pochopené väčšinou prívržencov kresťanských náboženstiev a už vôbec nie hlavnými predstaviteľmi týchto náboženstiev. Ba naopak, títo predstavitelia sa v skutočnosti – a mnohí vedome – usilujú odviesť svojich veriacich od kľúčových faktov Ježišovho poslania!

Keďže sa práve završuje tohtoročné Veľkonočné obdobie, je nutné pohovoriť viac o kľúčových bodoch Ježišovho pobytu na Zemi a to v širších súvislostiach.

Ježiš je svojím pôvodom Božský!

Človek je svojím pôvodom duchovná bytosť.

„Božský“ v prípade Ježiša znamená, že je časťou Boha Stvoriteľa. Je to dej tých najčistejších vyžarovaní vo Večnosti, ktoré dokáže ľudský duch sotva vytušiť, nikdy však nie plne pochopiť.

Je však úlohou človeka, aby pokorne a v úcte ochraňoval v sebe toto poznanie a to od chvíle, keď nadobudne o ňom aj plné presvedčenie. Toto presvedčenie môže dosiahnúť jedine prísnym zvažovaním a skúmaním, no nikdy nie učenosťou, zištnými snahami, alebo rozumovým táraním a súperením „kto je viac“ a kto si vie lepšie presadiť svoju pravdu.

Poznanie, pravé Poznanie, je nerozlučne spojené s Pokorou a Úctou k veci v tej najčistejšej podobe. Preto človek rozumu, človek materialista, nikdy nedokáže načerpať z Prameňa Múdrosti to, čo smie získať a trvale získavať človek srdca, čistého citu a pravej Pokory.

Byť presvedčený znamená byť znalý, znalý všetkých potrebných súvislostí o veci a danom deji, lebo len takto získa človek o tomto presvedčenie, objektívny obraz a zdravý úsudok.

Preto aj Logika je v celom Stvorení, nielen v jeho najspodnejšej časti, v hrubohmotnom vesmíre. Logika je obsiahnutá aj v prírodných zákonoch a to práve preto, lebo tieto sú dôsledkom, ďalším účinkom a vyústením Zákonov Božích.

A čo je od Boha, je Dokonalé, nikdy nemenné, trvajúce večne bezo zmeny, hoci by o tom chcel človek ako silno mudrovať, pochybovať, alebo určovať.

Vzduch a v ňom obsiahnutý kyslík bude plniť vždy svoju úlohu tam, kde dostala priestor k rozmachu príroda a všetky živočíchy v nej, vrátane človeka. Podobne aj voda zostane navždy vodou so svojími špecifickými vlastnosťami s nenahraditeľným významom pre život rovnako, ako teplo vychádzajúce zo Slnka a takto by sa dalo pokračovať ešte ďalej.

Skrátka, tieto Zákony udržujú systém a poriadok nielen vo vesmíre, ale aj v celom Stvorení ako i vo všetkých sférach Bytia.

Teda Dokonalosť je preto Dokonalosťou, lebo nepotrebuje žiadne zmeny. V Dokonalosti je obsiahnutá Pravda a Múdrosť a preto aj dokonalý Zákon je tým najvyšším VZOROM, modelom pre princíp a každý dej, spadajúci pod „merito“ daného Zákona.

Ako inak je to s pozemskými zákonmi, ktoré pre svoju objektívnu chabosť a nedokonalosť musia byť často doplňované a novelizované, menené a dokonca nahrádzané zákonmi novými. Pritom by bolo tak žiadúce mať v pozemskom práve a spoločenskom usporiadaní jednotné pravidlá, prísne sa opierajúce o Dokonalé zákony Božie, na Zemi poznateľné ako prírodné Zákony.

Demokracia by rázom nadobudla svoju vyššiu podobu, ktorá by zabezpečila trvalé šťastie pre všetkých ľudí, pretože prirodzený poriadok a tá najčinorodejšia disciplína by boli jej súčasťou.

/toto odbočenie bolo potrebné, aby bolo možné jasnejšie rozlíšiť, čo je ľudská mienka, subjektívny pociť, a čo Dokonalosť/

Ježiš nebol počatý z Ducha Svätého, ale prostredníctvom Ducha Svätého.

A to je veľký rozdiel!

Človek a dokonca ani žiadny cicavec sa nemôže narodiť bez toho, aby narodeniu nepredchádzal akt plodenia. Keďže Ježišova pozemská matka Mária nikdy nehovorila s nikým, kto bol v skutočnosti Ježišov pozemský otec, nedostal sa tento údaj ani do spisov následne spisovaných po Ježišovej smrti a preto sa museli vtedajší zapisovatelia Ježišovho životopisu nejako vynájsť.

Neskôr túto chybnú udalosť samozvaní predstavitelia náboženstiev „brilantne špatne“ zdokonalili a povzniesli na akt tej najvyššej ľubovôle a nedokonalosti. Oni sa nepýtajú,, ako to v skutočnosti bolo, oni len chú, aby to bolo podľa nich, lebo sa im to takto viac hodí pri manipulácii s davmi!

Ježišovým biologickým otcom bol Rímsky dôstojník. Ježiš bol teda biologicky napoly žid a napoly Riman. Pod vplyvom mnohých vážnych okolností sa tento Rímsky dôstojník, ktorý sa volal Kreolus, už nikdy nemohol vrátiť k Márii, hoci sa o to usiloval a Máriu vytrvalo hľadal. A Mária ho s neúnavnou a čistou láskou aj čakala, o to viac, keď si uvedomila, že s Kreolusom čakajú spoločné dieťa.

Jozef, vidiac Máriin stav, a tiež aj preto, že sa mu Mária vždy veľmi páčila, navrhol Márii manželský zväzok, s čím Mária sprvoti nesúhlasila, lebo verila, že sa ku nej Kreolus vráti.

S pribúdajúcim časom však nakoniec podvolila tomuto Jozefovmu prianiu, aj preto, že mnohým už viditeľné tehotenstvo by ju priviedlo do špatného svetla. Jednalo sa tu teda nielen o lásku, ale aj povesť a čisto pozemské praktické veci tak, ako ich poznáme aj dnes, len s tým rozdielom, že dieťa, ktoré Mária neskôr porodila, nebolo pôvodom z ducha, ale v tomto malom telíčku bola inkarnovaná časť Božej Lásky.

Človek ani len netuší, aký ohromný dej toto bol a aké rozsiahle prípravy si vyžadoval.

Keďže Ježíš, ako neskôr sám o sebe povedal, „Prišiel som Zákony svojho Otca naplniť…“, nemohol byť ani inak privedený na svet, než pozemsky čistou láskou medzi mužom a ženou, v tomto prípade Kreolusa k Márii so všetkým, čo k tomu patrí.

Nepoškvrnenosť v tomto prípade spočívala v čistote ich citov, ktoré boli prosté akýchkoľvek telesných žiadostí /ako aj prvorodenosťou Ježiša, pretože neskôr mal Ježiš ešte niekoľko NEVLASTNÝCH súrodencov/.

Telesná láska medzi Máriou a Kreolusom bola privedená – ako následok predchádzajúcej duševnej lásky – na ten najvyšší možný stupeň a to bol aj predpoklad, aby sa neskôr mohol do formujúceho sa telíčka v tele matky priblížiť a inkarnovať Boží Syn.

Ak by si príchod Ježiša na Zem vyžadoval taký typ „zázraku“, ako je cirkvami hlásané „nepoškvrnené počatie z ducha svätého“, ktoré prebehlo bez pričinenia muža, tak v takomto prípade by sa Ježiš zjavil na Zemi rovno ako hotový človek!

Vyhol by sa tak všetkým prežitiam a útrapám spojeným s narodením, detstvom a celkovým vývojom až do dospelosti. Lenže takýto „zázrak“ neexistuje, je to nemožné, pretože to nepripúšťajú už vyššie spomenuté Dokonalé Božie Zákony, ktoré nestrpia nejaké jednorázové excesy, výnimky, ľubovôľu.

Zjaviť sa “ len tak“, ako hotový človek, resp. byť počatý tak, ako to tvrdia náboženskí predstavitelia, by bol akt ľubovôle, aktom, resp. javom, stojacim mimo akúkoľvek dokonalosť a logiku.

Ľubovôľa totiž nevychádza z princípu, ale len z chaosu a nahodilosti a preto má základ iba v chaotickom myslení človeka a takto je človekom i tento biblický dej vyústený do bezbrehého vymýšľania a modelovania udalostí podľa momentálnych potrieb a predstáv, stojacich mimo akúkoľvek logiku a mimo akékoľvek zákonité dianie.

Podobne slnko nemôže byť čierne pod tlakom nijakého „zázraku“, primitívneho priania, či fantázie a nemôže vyžarovať chlad a zimu s tým, že na Zemi budeme cítiť teplo a jas tak, ako to vnímame takmer každý deň.

Takéto plytké uvažovanie môže byť akurát tak výplodom vážne chorého mozgu, ktorý sa snaží za každú cenu tými najchabejšími spôsobmi nasilu vysvetliť a zdôvodniť udalosti a deje, stojace mimo jeho momentálne chápanie z dôvodu jeho neschopnosti logicky uvažovať.

Človek môže pochopiť a v sebe prežiť a následne si tak aj overiť len to, čo si svojim poctivým úsilím sám doslova vydoluje z lona Múdrosti.

Naopak, každé fantazijné snenie a zmätok prinášajú pečať tuposti a malosti, ktorý sa veľmi rýchlo prejaví na tom človeku, ktorý takéto myslenie buď vytvára alebo podporuje…

Preto Ježiš ochotne a rád naplnil i tento Zákon svojho Nebeského Otca a podstúpil dej pozemského zrodenia so všetkým, čo k tomu patrí. Prečo však Ježiš na Zem vôbec prišiel??

Vývoj ľudstva na Zemi šiel už po tisícročia mimo prírodou naznačeného, Bohom chceného zámeru. Človek sa mal podľa tohoto prvotného zámeru vyvíjať k svojej dokonalosti na Zemi, k obrazu pravého človečenstva.

Toto zahrňa v sebe život ľudstva vo vzájomnom prepojení a šťastí, v harmónii bez vojen a násilia. Mal to byť na Zemi život, v ktorom sú si ľudia navzájom tými najlepšími radcami a pomocníkmi, život, v ktorm je blaho blížneho väčšou starosťou ako starosť o seba samého. K tomuto sa mal človek vyvíjať na Zemi.

V dobe, keď mal na Zem prísť Ježiš, bol úpadok na nej už taký veľký, že nebolo inej možnosti, ako podstúpiť túto tŕnistú cestu nadol.

Všetkých prorokov a zvestovateľov Pravdy pred príchodom Ježiša rozvášnené davy buď zavraždili, alebo z ich posolstva či učenia urobili falošné náuky, úplne protichodné s tým, ako boli nimi na Zem prinesené.

Preto sa Ježiš, vidiac toto zo svojej Ríše v Božej dokoalosti, rozhodol podstúpiť túto cestu až dole do hlbín hmotnosti na Zem, lebo ak by sa toto nestalo, Život na Zemi by mal už len krátke trvanie.

Bezbrehá chamtivosť a túžba po moci by privodila na Zemi zánik ľudského pokolenia podobne, ako bola zničená aj planéta Mallone v našej vesmírnej sústave /náš vesmír je jedným zo siedmych vesmírov, ktoré tvoria najspodnejšiu časť Stvorenia/.

Na tejto gigantickej planéte žilo v časoch jej samozničenia viac ako sto miliard ľudí a podľa pozemského merania času zanikla približne v dobe, kedy bol na Zemi bytostnými silami prírody zničený bájny kontinent – Atlantída…

/pokračovanie/