Nad obzorom…

Článok o falošnom náboženskom vykreslení Ježišovho „zmŕtvychvstania“ z 22. 04. 2018, očakávane vyvolal na sieťach silnú diskusnú vlnu, pričom z hľadiska charakteru otázok a reakcií, je nevyhnutné túto tému ešte doplniť o nasledujúce skutočnosti:

Ježiš nevstal z mŕtvych! Už stáročia nás náboženskí predstavitelia klamú a manipulujú s nami! Sú i na toto „rukolapné“ dôkazy a človeku sa stačí len trošku namáhať, aby pochopil a precitol k skutočnému Poznaniu o svete, v ktorom momentálne žije a z ktorého sa má raz prinavrátiť Domov, do Duchovného Raja!

Tým „rukolapným“ dôkazom je logika, opierajúca sa o duchovné i pozemské zákonitosti tohoto sveta, pôsobiace so železnou prísnosťou z Dokonalosti Boha!

To, čo je Dokonalé, je nemeniteľné a nezmeniteľné, večne pôsobiace tak, ako to bolo na začiatku. I zákony matematiky pochádzajú z Tvorivej Sily Boha a sú tiež súčasťou logiky a preto s neochvejnou istotou možno tvrdiť, že tak, ako 2+2 boli vždy štyri, tak to budú štyri aj o miliardy rokov!

Pochopiť zákonité dianie sveta, ktoré sa neprejavuje len v matematike, chémii, biológii či fyzike, ale hlavne v duševnej a duchovnej rovine bytia, znamená pochopiť Podstatu sveta.

Podstatu sveta tvorí a vždy bude tvoriť PRAVDA, pochádzajúca od BOHA, ktorá je časťou Dokonalého Boha!

Ježiš nemohol „vstať z mŕtvych“ tak, ako je tento dej prezentovaný náboženstvami, lebo tento pojem je od základu vymyslený!

Je to pojem, nemajúci žiadnu oporu v pôsobení Božích zákonov a tento pojem nemá žiadnu oporu ani v nijakom duchovnom zákone a ani v žiadnom fyzikálnom zákone a teda ani v žiadnom pozemskom zákone.

Je to vymyslený pojem, resp. obraz o niečom, čo v tomto svete nikdy neexistovalo a ani existovať nebude. Podobne ako pojem „náhoda“ i niektoré ďalšie pojmy, sú len vymyslené ľudské nálepky, ktorých pozadím bola buď zneužitá nevedomosť ľudí, alebo vedomá snaha manipulovať a ovládať ich!

Ešte raz – pojem „zmŕtvychvstanie“ nemá obsah, je to len slovná hračka, vymyslená pre zištné ciele v dobách a časoch, v ktorých ovládanie a manipulácie ľudí skrze strach a nevedomosť dosiahli svojho rozkvetu. Vtedajší samozvaní predstavitelia rodiaceho sa veľkého náboženstva na Zemi vedome podviedli ľudí i v tomto smere!

Vráťme sa na začiatok k Ježišovým učeníkom.

Časť z nich vedela, prečo musia Ježišovo mŕtve pozemské telo vybrať z hrobu a prečo ho musia skryť pre iných na neznámom jaskynnom mieste. V predtuche vytušili, že tento hrob ako i Ježišovo telo by boli skôr či neskôr zneucťované a pošpiňované ľudskou zlobou i nenávisťou. A to najmä zo strany vtedajších náboženských predstaviteľov!

Hrozilo tak uvrhnutie Ježišovho učenia ešte do väčšej strnulosti myslenia, než sa tak dialo bezprostredne potom, ako i v ďalšie nasledujúce storočia.

Toto TELO v tichosti z hrobu vyniesli a v tichosti ho aj skryli a dodnes leží ukryté na miestach, ktoré ešte len budú objavené!

Z dôvodu nutnej ochrany vedeli o tomto počine a sami ho aj vykonali iba niektorí z najbližšieho Ježišovho okolia. Vedeli jasne, prečo tak činia a zaviazali sa v tomto k doživotnej mlčanlivosti. Keď však o niekoľko dní našli Ježišov hrob prázdny tí, ktorí o tomto ukrytí Tela nič nevedeli, doslova spanikárili a nevedeli si to vysvetliť a táto udalosť sa veľmi rýchlo rozšírila na všetky svetové strany. No len hŕstka zasvätených poznala skutočnú príčinu odvaleného kameňa z Ježišovho hrobu, ako i to, prečo bol tento hrob prázdny.

Ostatní žiaľ, nevedeli si túto skutočnosť vysvetliť, ale nikoho vtedy ešte nenapadlo myslieť si, že hrob je prázdny preto, že Syn Boží Ježiš vstal z mŕtvych spôsobom, ako o tom určia dnešné kresťanské náboženstvá. Táto udalosť vyvolala šok, zdesenie i údiv a tak takmer nikto nechápal, čo sa v skutočnosti stalo. Ak by sa tak udialo v dnešnej dobe, začalo by sa policajné vyšetrovanie a nikoho by ani nenapadlo myslieť si, že dotyčný „vstal z mŕtvych“ a treba ho uctievať po všetky časy!

Učeníci Ježiša boli silno rozochvení Jeho zabitím, pretože to bolo zabitie a vražda v pravom slova zmysle a táto udalosť v nich vyvolala veľkú frustráciu s následnými pochybnosťami o skutočnom pôvode Ježiša!

Kým bol s nimi, pôsobilo na nich Ježišovo bezprostredné pôsobenie i vyžarovanie. No akonáhle od nich nedobrovoľne odišiel, cítili prázdnotu a sklamanie a niektorí z nich začali pochybovať . „Veď ak bol Syn Boží, prečo musel podstúpiť takúto cestu, prečo nezasiahol z Božou Mocou, aby toto odvrátil?“

A tieto pochybnosti narastali! A narastali nielen u učeníkov, ale i v tom dave, ktorý ešte nedávno kričal „Hosana!“ Preto z Múdrosti Božej prišiel ďalší zásah a ďalšia pomoc – Ježiš sa nechal vidieť svojím učeníkom z druhého sveta!

Každý tvor na Zemi, ktorý pozemsky umrie, odchádza na tzv. „druhý svet, či druhý breh“. V ľudskom ponímaní je to tiež „záhrobný svet“, ktorý je tvorený početnými úrovňami a oblasťami, kde sa ľudia už bez tela z mäsa a kostí zdržujú a pôsobia. V tých svetoch majú svoje telá z príslušnej hmoty a látky daného sveta a pre daný svet pôsobia rovnako fyzicky, ako pre náš svet pozemský, kým tu ešte boli. Čiže z povahy veci samej aj v záhrobí sú krajiny, príroda, stavby, veľa bytostí a tvorov, tiež zvierat a dalo by sa povedať, že v tých svetoch je toho oveľa viac ako na Zemi a čím sú tieto záhrobné svety čistejšie, tým sú svetlejšie a tým sú bližšie k Raju, k nášmu skutočnému Duchovnému Domovu.

No a Ježiš pri pozemskej smrti, poslušný zákonov svojho Otca, sa zákonite ocitol v tomto záhrobnom svete, kam raz pôjdeme všetci, ktorí sme tu a ktorí čítame napr. tieto riadky. Či tomu človek chce veriť alebo nie, to je nepodstatné, rozhodujúce vo všetkom vždy boli a vždy budú duchovné zákony sveta ako takého, teda nielen toho pozemského.

Ježiš sa zdržoval v tom čase v úrovni, ktorá bola najbližšie tej našej pozemskej, preto bolo možné, aby ho učeníci bez väčších problémov mohli vidieť v Jeho zjasnelom éterickom tele.

Ježiš bol ešte krajší, ešte majestátnejší ako na Zemi, to preto, lebo pozemské telo ktoré nosil, tvorilo okolo Neho takmer nepriepustný záhal, cez ktoré Jeho Božské Svetlo nemohlo prenikať tak intenzívne, ako tomu bolo, keď sa ocitol v záhrobnom svete v tele éterickom. A postupne, keď stúpal, vracajúc sa k svojmu nebeskému Otcovi, keď stúpal vyššie a vyššie, zanechával za sebou i záhal z éterického sveta, i všetky záhaly duševného i duchovného druhu a čím stúpal vyššie, bol viac zjasnelý, žiarivý, Dokonalej krásy a čistoty, o ktorej si pozemský človek ani nedokáže utvoriť obraz. A bolo to na Zemi presne 30 mája v roku Jeho ukrižovania, keď s definitívnou platnosťou opustil nielen svojich učeníkov, ale aj celé naše Stvorenie, aby cez nebeskú Zlatú Bránu vkročil do bezprostrednej blízkosti Božej, aby sa s Jeho Nebeským Otcom napokon opäť v plnosti zjednotil v TROJJEDINOSŤ BOHA!

Ale späť k učeníkom. Ak by sa im Ježiš nedal v tejto rozhodujúcej chvíli vidieť a poznať, Jeho učenie by bolo postupom času ešte viac prekrútené a pošliapané a hrozilo by, že táto Obeť Boha, že táto Veľká Obeta príchodu Božieho Syna do „prachu a špiny Zeme“, by bola vyšla úplne nazmar! Preto bolo bezpodmienečne nutné, aby sa ukázal svojím verným vo svojom zjasnelom záhrobnom tele!

Niektorí ho hneď nespoznali a najviac v tomto smere bojoval Tomáš, no napokon aj on uveril, že ich Majster je ešte na krátky čas s nimi.

Prítomnosť Ježiša spôsobila medzi nimi mimoriadny obrat v presvedčení o Jeho pravosti!

Učeníci sa bez rozdielu v tieto dni utvrdili, že ON je skutočný Syn Boží, že prišiel, aby svojím Slovom spasil svet a že Jeho Slovo tu bude po všetky časy, keď už nebude Zeme a ani ľudstva na nej!

Učeníci boli duševne veľmi rozochvení z tohoto poznania. Ich srdcia sa otvárali prílevom nesmierne čistej a mohutnej Božej Sily, ktorá v nich prebúdzala netušené duchovné schopnosti. Ich srdcia jasali blaženosťou a tento Rajský stav, ktorý prežívali vo svojom vnútri, si nesú v sebe dodnes a ponesú si ho v sebe i po všetky veky, pretože boli obdarení Milosťou Boha v netušenom rozsahu!

Táto nezmerná Milosť Božia, daná nielen učeníkom, napokon vyvrcholila dňa 30. mája v roku pozemského ukrižovania Ježiša, kedy smeli prijať vo vysokej miere posilu skrze „vyliatie“ Ducha Svätého. Po tomto akte prijatia Sily sa im ešte viac otvoril duchovný zrak, v ktorom videli svoje budúce poslanie a úlohy na Zemi a videli i veci minulé, vďaka čomu lepšie chápali súvislosti toho, čo sa s nimi dialo v tento okamih vyliatia Sily.

Dokonca si spomenuli na svoje predošlé prípravné inkarnácie a pôsobenia na Zemi, následkom čoho boli uschopnení rozprávať jazykmi svojich predošlých inkarnácií. „Rozviazali sa im ústa“ ako je uvedené v biblii, no len málokto dnes chápe, čo stojí za týmto obrazom.

Rozpomenutím sa na toto, mohli v oveľa väčšom rozsahu pôsobiť, lebo ich cesty sa neskôr rozišli, aby sa niektorí z nich doslova rozpŕchli do celého sveta, aby svedčili a zvestovali o Synovi Boha, nedávno pôsobiacom na Zemi!

Vtedy nebol internet, ani médiá ani nič podobné, vtedy mali učeníci iba jedinú možnosť, ak chceli preniesť zvesť o tomto dianí do celého sveta – aby šli, zvestovali, hlásali a ako pozemské vzory pôsobili v zmysle Slova, ktoré prijali od Ježiša.

A táto ich misia bola mimoriadne úspešná až do doby, kým i oni neopustili túto Zem a kým napokon neopustili túto Zem i všetci priami účastníci prítomnosti Ježiša na Zemi.

Toto obdobie ranného kresťanstva bolo pre mnohých pravým znovuzrodením sa v duchu, čo si so sebou neskôr odnášali na druhý svet, aby sa napokon vo vyššom poznaní mohli opäť vrátiť na Zem, v novej inkarnácii a v novom pôsobení, pretože vývoj sa nedá zastaviť!

Učeníci vychovali svojich nasledovníkov, určite, dokonca čisté učenie Lásky sa po desaťročia darilo v národoch po celej Zemi udržiavať pomerne čisté, čo trvalo až do doby, kým si niektorí mocou posadnutí jednotlivci doslova odcudzili právo vykladať zmysel Ježišových Slov po svojom – a to tak, aby sa to hodilo ich pozemským snahám!To je však už kapitola o inom…

O akom zmŕtvychvstaní tu teda možno hovoriť??

Predsa o žiadnom!

Ježiš naplnil „literu podľa zákona“, prišiel podľa zákona i odišiel podľa zákona. Miliardy ľudí na Zemi predtým zomrelo podobným spôsobom ako On, a miliardy ľudí po ŇOM rovnakým spôsobom – naplnením duchovného zákona pozemskej smrti, pri ktorom človek ako duchovný tvor odkladá svoje pozemské telo na Zemi, aby sa toto neskôr úplne rozložilo a rozmelnilo v matérii Zeme.

Nič viac a nič menej, obyčajný prechod zo sveta pozemského do sveta záhrobného a preto pozemská smrť nieje ničím iným, ako prechodom do inej roviny bytia. Dá sa teda právom povedať, že smrť na Zemi je zároveň narodením sa do sveta záhrobného.

Prejavuje sa v tomto nemenný Boží zákon pohybu, v ktorom je obsiahnutý i zákon vývoja a dozrievania a nikto na svete nemá tú moc, aby na tomto čokoľvek zmenil. Je to Dokonalý Boží zákon, ktorý nepotrebuje zmeny, ani úpravy a preto ani Syn Boží z povahy veci samej by nemohol na tomto nič zmeniť. Čo je raz Dokonalé, sa predsa už vylepšiť nedá a práve preto je to Dokonalé!

Čiže pojem „zmŕtvychvstanie“ a dokonca v tomto kontexte presnejšie povedané „zmŕtvychvstanie z hrobu“, je prázdny pojem, suchopárny vymyslený slovný zvrat, nemajúci s realitou života na Zemi nič spoločné.

Ale pozor! Má TU byť pochopená podstata inej veci, inej udalosti, ktorá sa udiala, deje a bude diať až do chvíle vyvrcholenia Posledného Súdu na Zemi!

Zmŕtvychvstanie treba nahradiť správnym pojmom, ktorým je „znovunarodenie“ alebo „znovuzrodenie“!

A až tieto pojmy majú pre človeka a celkové jeho bytie zásadný význam!

Biblia je knihou duchovnou a zrnká Pravdy v nej treba vnímať duchovne, inak nám unikne obsah. A podobne aj mnohé slová Ježiša treba vnímať duchovne a vo svojom vedomí ich precítiť tak, aby sme im rozumeli i pozemsky, aby sme ich aj pretavili do pozemskej roviny.

Ježiš často hovorieval svojím učeníkom o znovuzrodení sa v duchu! Hovorieval o tom, že viera musí byť živá. A ak raz viera musí byť živá, znamená to, že to, čo je pred ňou, je mŕtve!

A ku komu takto prehováral Ježiš?

No predsa k svojim „poslucháčom“ a ku všetkým, ktorí ho vyhľadali a prišli ku Nemu. Títo síce verili niečomu, ale ich viera nebola dostatočne živá a tak aj oni boli dovtedy v celkovom svojom pozemskom pôsobení málo živí v sebe.

Len ak človek precitneme k živej viere, založenej na pravom Poznaní a z tohoto plynúcom presvedčení, ak precitneme k radostnému poznávaniu Božích zákonov, k ich naplňovaniu, čím nás tieto povedú k Pravde, tak až potom začne viera človeka naberať kontúry skutočného života, vďaka čomu sa aj duchovne znovuzrodíme!

V súčasnosti takmer každý z nás duchovne spí, najmä následkom dedičného hriechu, o ktorom si pohovoríme najbližšie. Ba čo horšie, mnohí spia, ale väčšina z nás už upadá do smrteľnej agónie ducha, čo už nieje spánok, ale smrteľný stav a sú tak blízko – veľmi blízko k duchovnej smrti!!

Ak sa všetci, ktorých sa to týka, ešte v poslednej chvíli neznovuzrodia, ak sa ich viera v život nestane živou, tak Posledný súd a jeho záverečné účinky ich nájdu už definitívne mŕtvych, mŕtvych v duchu, čím budú definitívne odsúdení a odrezaní od možnosti vedomého života v našom Duchovnom Domove, v Raji.

Títo duchovne mŕtvi síce prebývajú medzi nami, žijú si svoj bláznivý pozemský sen o „jednorázovosti bytia“, o jednom živote, no netušia, čo ich v skutočnosti čaká. Nieje nič horšie v bytí človeka, ako pri všetkom vedomí zaniknúť ako tvor v rozklade duchovnej smrti a v následnom vymazaní svojho mena z KNIHY Života!

Preto Ježiš apeloval, varoval a burcoval a to neustále, aby sa všetci, ktorí ku Nemu prišli, znovuzrodili v duchu, aby teraz hneď začali na sebe tvrdo pracovať, aby z nich spadli rozumové dogmy a nezmysly, brániace im vidieť Pravdu!

Aby sa tak mohli posunúť vo svojom vývoji duchovne vyššie, až na miesto, ktoré im zaručí, že nebudú strhnutí do rozkladu spomínanej duchovnej smrti, tak ako tí, ktorí si ešte ani v poslednej chvíli nebudú chcieť dať poradiť, že všetko je inak, než si oni vo svojej rozumovej nadutosti mysleli!

A až toto je pravé znovuzrodenie, znovunarodenia sa a zmŕtvychvstanie v duchu, vtedy je tento pojem platný a živý, keď sa jedná o duchovné zmŕtvychvstanie – teda o vedomé prijímanie a čerpanie Poznania z Pravdy o svete.

Nijak inak tento pojem nedáva zmysel a to, že ho náboženstvá strhli do hmoty a urobili si z tohoto Božieho prikázania pozemskú dogmu o „telesnom nanebovstúpení Ježiša“, tak nemôže byť väčšieho rúhania sa Bohu, ak tento nezmysel, ak ho niekto považuje sa skutočný dej a skutočnú udalosť, ktorá je tak sprosto a rafinovane duchovne lenivému a nevedomému ľudstvu podsunutá, že sily temna sa museli doslova „uchcechtať k smrti“ nad tým, ako ľahko sa dalo ľudstvo oklamať a zviesť na temné chodníčky!

A to len pre duchovnú lenivosť každého jednotlivca, ktorý síce rád mudruje o podstate života, ale v skutočnosti vie toho oveľa menej, ako letiaca mucha v povetrí!

Preto preč so všetkou nevedomosťou, preč so všetkými dogmami, so všetkými falošnými schémami myslenia, s falošnými tradíciami a názormi – je tu DOBA, ktorá si vyžaduje od každého z nás naplnenie života v jeho skutočnej podobe!

Našou úlohou je dosiahnuť pravé človečenstvo, teda taký obraz života, ktorý je presne v opaku k tomu, čo prežívame dnes!

Všetok ten spoločenský marazmus, ktorý nás obklopuje a všetko to zlo, ktoré spravidla najradšej vidíme u iných, má byť pre nás varovaním, že sami nie sme iní a že sa máme so všetkou silou, ktorá nám ešte zostala, upriamiť k jedinému cieľu – k pravému znovuzrodeniu v duchu, ktoré sa dá dosiahnuť jedine vážnou zmenou v našich doterajších postojoch!

Keď následne v tvrdej námahe o svoje bytie duchovne precitneme, všetko to pozemské, pre nás ihneď nadobudne nový, oveľa ušľachtilejší rozmer!

Ako hovorí jedno múdre príslovie: „Kto neodporuje zlu, bude čoskoro zákonite aj vystavený účinkom a dopadom tohoto zla!“

Blažení sú tí, ktorí v tomto smere už nepremeškajú ani minútu!

/pokračovanie – téma: „Dedičný hriech, ako ďalší podvod náboženských predstaviteľov na ľudstve!“/

(function(d, s, id) { var js, fjs = d.getElementsByTagName(s)[0]; if (d.getElementById(id)) return; js = d.createElement(s); js.id = id; js.src = 'https://connect.facebook.net/sk_SK/sdk.js#xfbml=1&version=v3.0'; fjs.parentNode.insertBefore(js, fjs);}(document, 'script', 'facebook-jssdk'));