Nad obzorom…

V najbližších dvoch rokoch môže Európa čeliť niekoľkonásobnej katastrofe. Nie, nejde o prorockú predpoveď a ani o šírenie poplašnej správy, ale o analýzu súčasného diania v súvislosti s vývojom vzájomne pepojených klimatických a geopolitických faktorov, ktoré môžu zásadne ovplyvniť ďalší vývoj v našej „celoeurópskej“ spoločnosti.

Sloboda pohybu osôb je jeden zo základných pilierov v Európskej únii. Vycestovať zo svojho domova s vedomím absencie „spiatočného lístka“ však už nie je cestovaním, ale migráciou, s cielenou snahou imigrovať a viac menej násilne včleniť svoju identitu do celkom novej a v princípe lepšej a pokojnejšej spoločnosti.

Imigranti sú v Európskej únii najmä v dnešných časoch veľmi kontroverznou témou. Najmä vo Veľkej Británii, Holandsku, Nemecku a Rakúsku štatistiky poukazujú na fakt, že najviac kolonizovaná novodobou migráciou sa stáva práve Európa.

Títo nečakaní „hostia“ na európskej pôde vystavujú na rozpočty jednotlivých krajín veľkú záťaž, keďže takíto prisťahovalci majú právo využívať tamojšie školy, zdravotnú starostlivosť ako i sociálne systémy. Posledné politicko-právne zmeny v jednotlivých krajinách Európy práve na dosť silný tlak európskeho parlamentarizmu prisťahovalectvo pre imigrantov dokonca zásadným spôsobom zvýhodnili, čo sa stretlo s veľkou politickou nevôľou najmä v Británii a Nemecku.

Žiaľ, v súčasnej dobe je európskymi lídrami nesmierne podceňovaný problém najmä z utečencov z krajín tzv. „tretieho sveta“, kde prevláda buď extrémna chudoba, alebo kde zúria politické šarvátky a vojenské nepokoje. Takáto neistota núti obyvateľov tamojších oblastí k radikálnym krokom.

Zúfalí jednotlivci, rodiny a celé skupiny ľudí zo zaostalých, či inak postihnutých regiónov sveta, sú nútení vydať sa na svoju tzv. „poslednú cestu“.

Pud sebazáchovy ženie týchto ľudí za víziou lepšej budúcnosti, ochotných urobiť všetko pre vlastnú záchranu. Oni nemajú na výber, pretože takéto rozhodnutie navždy opustiť svoju krajinu je pre nich často otázkou života a smrti.

Toto sa ale netýka len postihnutých ľudí z tretieho sveta, ale týka sa to aj más obyvateľov, ktorí utekajú a ešte len budú utekať pod tlakom občiansklych nepokojov, vojen a krutých represií v nestabilných regiónoch po celom svete.

Hrozbou pre Európu sa stávajú čoraz viac oblasti Severnej Afriky, problematický v tomto smere je aj Blízky východ, ktorý sa javí doslova ako časovaná bomba. Riziková je tiež situácia na Ukrajine, kde hrozí totálny spoločenský kolaps a bankrot ukrajinskej ekonomiky. Sú však ešte aj ďalšie regióny, ktoré budú postihnuté aj klimatickými anomáliami, teda novým a žiaľ viac ako pravdepodobným fenoménom, ktorý v konečnom dôsledku môže vyvolať masové migrácie, nemajúce v novodobých dejinách obdoby!

Budú to práve veľké suchá a nedostatok pitnej vody, ktoré spustia migračné šialenstvo do ohromných rozmerov, na čo nieje Európa v súčasnosti vôbec pripravená, pretože sama sa zmieta v politických, no najmä ekonomických kŕčoch.

Na pohľad sa môžu tieto tvrdenia o klimatických zmenách /zatiaľ sa jedná len o klimatické anomálie/, javiť ako odvážne až nelogické, nemajúce reálne opodstatnenie. No pekne poporiadku.

Tak, ako vnímame teraz jarnú náladu všade dookola, kvitnúce stromy a tú doslova opojnú vôňu a záplavu kvetov, tak môžeme z tejto momentálnej radosti predpokladať, že vplyvom určitých zákonitostí sa kvety na stromoch a kríkoch onedlho „premenia“ do podoby plodov, ktoré prinesú ďalší prospech pre prírodu a človeka predovšetkým.

Je to zakonitý kolobeh a cyklus, ktorý človek nemôže nijakým prostriedkami a možnosťami zastaviť, oddialiť, zmeniť a pod. Skrátka, nech by človek podnikol akékoľvek opatrenia a uplatnil tie najvyššie technické vymoženosti, suplovať úlohu zákonitých procecov v prírode nikdy nedokáže.

V prírode fungujúce zákonitosti sa ale človek môže naučiť spoznávať a následne dosť výrazným spôsobom aj ovládať. Nie však z pozície svojej moci a nikdy nenasýteného ega, ale z pozície múdreho vhľadu a súzvuku s týmito pravidlami a princípmi. Človek preto môže byť súčasťou dokonalého vývojového procesu, ktorý ho v konečnom dôsledku povedie až na hranice svojích možností.

No tieto zakonitosti, vnímateľné každým človekom v tisícorakých podobách, majú i svoje skryté prejavy a v týchto pre človeka zatiaľ skrytých súvislostiach je tzv. „svet príčinných udalostí“.

Je to svet oveľa vačší, ako ten, ktorého sme hmatateľnou súčasťou. Dokonca práve tieto skryté súsvislosti života sú hybnou silou toho, čo sa napokn aj v našej realite musí prejaviť.

Nedávno sa veľa písalo o zatmení slnka, ktoré bolo veľmi významné pre danú celú veľkú oblasť Zeme, v ktorej bolo pozorovateľné. Toto zatmenie však prinieslo do nášho života vo výraznej miere ohnivý živel!

Prostipólom tohoto živlu je však voda a práve kombinácia týchto dvoch „pilierov života“ zamieša v nasledujúcich mesiacoch dosť výrazným spôsobom karty spoločenského prežívania nielen na Starom kontinente!

V celoeurópskom rozsahu nám hrozia dosť intenzívne suchá /najmä stred, východ a juhovýchod Európy/, ktoré budú zákonite sprevádzané rozsiahlymi požiarmi najmä horských oblastí, čo môže byť vystriedané prívalmi dažďa s následkom náhlych povodní.

Je preto veľmi pravdepodobné, že dokonca i v našom stredoeurópskom regióne môžeme v najbližších mesiacoch počítať so striedaním veľkého sucha a prívalových dažďov a dokonca na niektorých miestach i s tzv. tisícročnou vodou!

Vysokoprevládajúci ohnivý živel v deň zatmenia slnka dňa 20. marca 2015 vyvolá v prírode vystupňovanie tohoto vplyvu do enormných rozmerov, preto tam, kde doteraz mali problémy napr. s pitnou vodou, sa tieto starosti rozšíria do ešte väčších rozmerov, čoho následkom budú masívne migrácie miliónov obyvateľov smerujúcich jediným smerom – do „civilizovanej“ Európy.

Na takúto situáciu nie sú súčasní lídri kľúčových europskych krajin vôbec pripravení!

Z dlhotrvajúceho sucha sa stanú mnohé oblasti neobývanými a tak práve z nedostatku vody budú vznikať mnohé nepokoje a konfliky najmä v oblastiach juhovýchodne od nášho stredoeurópsjkeho regiónu.

Každá nerovnováha v prírode, v skutočnosti vyvolaná neblahými zásahmi človeka, má aj svoj opačný protipól. Čo v tomto kontexte predstavuje úbytok vody v jednej časti sveta, prináša zároveň jej masívny príval v inej časti sveta. V miernom zemepisnom pásme sa takáto anomália prejavuje striedaním uvedených cyklov v oveľa miernejšom rozsahu, ako je to napríklad v subtropických zemepisných pásmach.

Na základe nedávnych udalostí a zmien v prírode, ktoré sú vo svojich počiatkoch zatiaľ vždy pre človeka skryté, je možné očakávať rozsiahle suchá s následným nedostatkom vody, extrémne záplavy z náhlych prívalových dažďov, častý výskyt najmä lesných požiarov a dokonca niekoľkonásobne zastúpený ohnivý živel v deň mimoriadne vzácneho zatmenia slnka v marci tohoto roku vyvoláva a uvedie do činnosti sopečné erupcie na mnohých miestach Zeme.

Niektoré regióny môžu byť postihnuté takými silnými sopečnými erupciami, pri ktorých masívne oblačné mraky vážnym spôsobom ohrozia životaschopnosť ľudí v takto postihnutých oblastiach, ako i leteckú dopravu, pokiaľ danou oblasťou budú prechádzať letecké koridory. Takáto situácia spočiatku vnímaná ako situácia s možnými fatálnymi následkami sa však nenaplní v celej svojej počiatočnej hrozivosti a postupne sa ustáli a upokojí.

Udalosti s nezvratnými následkami ľudstvo ešte len čakajú, stojíme však na prahu týchto veľkých, prevratných zmien…

Povinnosťou každého človeka je vyskúmať skutočnú podstatu svojej existencie. Človek, na rozdiel od zvierat, je schopný vykonať veľké veci, ak aj jeho snahy budú v súlade s pravidlami, na ktorých je postavená celá príroda. Zvieratá konajú inštinktívne, človek však tvorivo. A táto jeho tvorivá, budujúca činnosť má byť vyvážená v oblasti analyticko-rozumovej a citovo-emočnej. Technika a veda na jednej strane v súlade s ušľachtilosťou pravého umenia a krásy na strane druhej. Takáto rovnováha v činnostiach človeka nikdy nevyvolá také ničenie a drancovanie planéty Zem, ako sa tak deje vinou človeka v súčasnosti.

Príroda si za toto všetko vypýta od človeka tvrdo nekompromisným spôsobom svoju daň!

/Poznámka blogera – článok vznikol v období krátko po marcovom zatmení slnka…/