Geniálnym ťahom náboženských predstaviteľov v rannom období kresťanstva, so zhubným dopadom pre veriacich všetkých kresťanských cirkví, bolo rozšírenie myšlienky o nesprávnom pojatí spásonosnej obeti Božieho Syna.
Ježiš spasil svet, ale úplne iným spôsosbom, ako to opísali niektoré biblické texty, a ako toto neskôr ešte viac a doširoka rozvetvili predstavitelia cirkví.
Evanielistom Lukášovi a Markovi sa nedostalo tej možnosti, ako Ježišovým učeníkom, ktorí smeli byť počas celého jeho pôsobenia v Jeho prítomnosti, aby tak mohli čerpať a dostávať odpovede priamo od Neho a to na všetky svoje otázky.
Ján, ako jeden z Ježišových učeníkov, nikdy nenapísal to, čo tvrdí napr. Marek o Ježišovom obetnom čine na kríži. Nijaký Ježišov učeník nikdy v skutočnosti nenapísal nič v tom zmysle, že Ježiš sa ani nie v polovici svojho pozemského pôsobenia dobrovoľne vydá na smrť, len aby vzal na seba všetky naše hriechy. Žiaľ, toto bolo podsunuté neskorším prepisovačom biblie na príkaz „vrchnosti“, ktorá z tohoto nezmyslu utvorila jeden z pilierov svojho vplyvu na dôverčivých ľudí.
Je to do neba volajúca lož a nepochopenie Ježišovho poslania, keď niekto tvrdí, že to bol Boží zámer, aby Jeho Syn podstúpil takúto surovú a sprostú vraždu!
Toto žiaľ, evanielisti tak zásadným spôsobom prekrútili. Oni však zachytávali život Ježiša sprostredkovane, po dlhšom časovom období a tak nemohli do toho procesu ich chybných interpretácií učeníci nejako zasiahnúť.
Úprimne veriaceho človeka by preto na prvom mieste mala zaujímať jedine Pravda. Pravda o veciach a dejoch tak dôležitých pre jeho ďalší vývoj a dvojnásobne by to malo platiť vo vzťahu ku každému biblickému výroku a tvrdeniu!
Pravda je predsa viac, ako nedokonalá ľudská inšpirácia, pretože aj evanjelisti boli predovšetkým a na prvom mieste obyčajní ľudia. Či chce niekto tvrdiť, že napr. taký pápež je neomylný vo svojich tvrdeniach, rozhodnutiach či myšlienkach?? A predsa má na Zemi „zastupovať Boha“. V prvom rade je však človekom, nedokonalým človekom, ktorý sa môže pomýliť aj desaťkrát za deň!
Preto úprimne veriacemu človeku, ktorý svoju vieru dokáže spojiť aj s odvážnymi činmi, by stačilo, aby sa v pokornej modlitbe rázom oslobodil o balastu a omylov, zavesených nedokonalými ľuďmi na tých zrnkách Pravdy, ktoré sú pochopiteľne aj v biblii obsiahnuté.
Preto blažení sú tí, ktorí sa nenechali celkom spútať ťažkými dogmami a strnulosťou v náhľadoch na tak dôležitú súčasť svojho života, ako je viera v Boha, v skutočného, Pravého Boha Stvoriteľa.
Ježiš teda nemal na výber, musel podstpúiť vraždu na sebe i na Jeho Slove, ktorá na ňom bola spáchaná. Ak by bol odvolal to, s čím prišiel a kým bol, jeho pôsobenie by zaniklo v povetrí a zapadlo prachom času.
Ježiš naplno pochopil a uvidel to, čo sa na ňom chystá, až krátko pred Jeho ukrižovaním. Vyjadril sa ku tomuto pred svojími najbližšími, no tí ho vôbec nepochopili, pretože pre nich bolo v tom čase nemožné čo i len si predstaviť skutočnosť, že by ich mal ich Majster tak skoro opustiť. Jedine Judáš bol v tomto smere výnimkou a oproti ostatným učeníkom „o krok vpredu“.
Ježiš zomrel za naše hriechy, ale v zmysle Jeho bezpodmienečného trvania na obsahu Jeho slov, i za cenu života!
Položil život pre to, aby nebolo zmenené ani jediné slovo na tom, čo ľudstvu priniesol, pretože podmienkou jeho oslobodenia od trestu smrti bolo odvolanie všetkého, čo hlásal, ako i popretie svojho Božského pôvodu. Aká nehorázna trúfalosť zo strany ľudí voči Božiemu Synovi!
Kto Ježiša naozaj miluje, ten bude aj spasený. No milovať Ježiša neznamená nič viac, ako to, že taký človek sa bude zo všetkých síl usilovať plniť Jeho slová v reálnom živote všetkými svojimi skutkami i slovami.
Plnenie Ježišovej vôle ako i Jeho slov je však podmienené ZNALOSŤOU týchto slov, ich následným precítením v sebe a následným uskutočňovaním v reálnom živote.
Ako smiešne a v rozpore k tomu stoja potom tí, ktorí sa vydávajú za znalcov biblie, no sotva otvoria ústa, tak iného človeka hneď obvinia a dokonca i odsúdia a to len preto, že má na vec jasnejší a presvedčivejší pohľad. Dokonca by sa neštítili vziať do ruky kameň či dýku, ak by toto bolo dovolené! Taká úbohá je ich „viera“ v Ježiša.
Ježiš bol surovo a podlo zavraždený. Veď Judáš by musel byť uctievaný ako najväčší svätec, ak by zrada, ktorú na svojom Majstovi spáchal, bola chcená zo Svetla, ak by bola chcená Bohom Stvoriteľom. Naopak, Judáš sa krátko po svojom čine, keď si naplno uvedomil, čo v amoku zatemnenia svojej mysle urobil, obesil, lebo nedokázal uniesť ťarchu svojej viny.
Tak isto oslavovaný by musel byť i Pilát, ktorý sa podpísal pod zavŕšenie tejto vraždy, podobne ako veľkňaz Kaifáš by musel byť biblickým hrdinom a svätcom, ak by to bolo Bohom chcené vykupiteľské dielo Jeho Syna v takom zmysle, ako dodnes hlásajú predstavitelia cirkví. To sa už nad týmto bezprecedeným vražedným činom nikto nechce hlbšie a vážnejšie zamyslieť?
Najväčším nepriateľom Ježiša, jeho pôsobenia ako i skupiny Jeho pomocníkov a povolaných boli zákonníci a farizeji, na čele ktorých stál vtedy Kaifáš, židovský veľkňaz, v hierarchii náboženských predstaviteľov ponímaný ako dnešný pápež /na vrchole Ježišovho pôsobenia tvoril tento najbližší kruh pomocníkov okolo Ježiša viac ako 100 ľudí a tí najlepší boli vybraní do kruhu 12 učeníkov…/
Kaifáš trpel až posadnutou nenávisťou voči Ježišovi, pretože vedel, že Ježiš si svojím príkladným životom a Láskou, ktoprú dával všade naokolo kam prišiel, získava viac a viac prívržencov, čo sa spočiatku aj darilo, kým nezačal Kaifáš so svojimi prisluhovačmi sabotovať toto nesmierne veľké vykupiteľské úsilie Ježiša, Syna Božieho.
Kaifášovi v tomto podlom úsilí pomohla aj zrada jedného z Ježišových najbližších pomocníkov – Judáša z Iškarotie. Judáš Iškariotský si nechal našepkávať špatným vnútorným hlasom v sebe. V Judášovi sa v tej dobe naplno prejavila jeho rozpoltená osobnosť, kde jedna časť jeho ja milovala Ježiša bezhraničným spôsobom, no tá druhá časť pochybovala o Ňom a Jeho úsilí, ako i o tom, že je naozaj Syn Boží.
Zázraky, ktoré Ježíš konal, sa nekonali každý deň, to nebolo ani chcené /o Ježišových zázrakoch ako i o pojme zázrak si pohovoríme neskôr/, no pre Judáša by to bolo viac ako žiadúce, pretože len čo vychladli v Judášovi spomienky na jeden predošlý zázrak z Ježišovho pôsobenia, už v ňom narastali pochybnosti z dôvodu nepochopenia toho, že najväčšim zázrakom boli pre všetkých práve Ježišove slová, plné tej najväčšej Múdrosti a najčistejšej Lásky. No a cez toto sa Judáš nedokázal preniesť a aj preto zradil.
Mal by sa preto prevrátiť žalúdok každému od hanby a bezbrehej trúfalosti, kto zastáva tézu spásonosnej obety v zmysle učenia kresťanských cirkví. Ježiš bol úkladne zavraždený na podnet vtedajších najvyšších predstaviteľov náboženstiev, teda v tomto prípade židovského náboženstva a Pilát už len dokonal to, čo musel, hoci na okamih sa v ňom pohlo svedomie a vtedy by bol najradšej, keby mohol Ježiša zbaviť viny.
Pilát zaváhal, čo sa mu stalo napokon i osudným a jeho život neskôr dopadol rovnako, ako život Judáša – samovraždou. Je pritom vrcholom naivity a stupídnosti domnievať sa, že tieto ich samovraždy, ako následok tlaku neskutočne zaťaženého svedomia, boli „Božou Vôľou“! Takto mysliaci človek patrí skôr na psychiatriu, ako do chrámových siení kostolov!
A podobne by sa Božiemu Synovi na Zemi viedlo i dnes a zrovna tak práve od predstaviteľov cirkví, ktorí by Ho opäť neváhali zavraždiť aspoň morálne, ak nie aj telesne.
Skrátka, ľudia sa nezmenili, ani tí, ktorí tvoria bezmyšlienkovité stádo „prikyvovačov“ čohokoľvek, len nech sú ponechaní vo svojej pohodlnej lenivosti ničnerobenia v kardinálnych otázkach zmyslu svojho života i bytia. A toto využívajú, doslova zneužívajú cirkvi, keď takýmito zavádzajúcimi tvrdeniami ohlupujú svojich veriacich už celé stáročia.
Biblia je inšpirovanou knihou, nesporne obsahovo veľmi cennou, ale plnou ľudských názorov a pohľadov, ako i dejepisným súpisom niektorých chronologických udalostí najmä z histórie židov, ale to je tak aj všetko. Keďže Ježiš nezanechal po sebe v písanej podobe ani riadok, o Božom Slove v prípade biblie nemôže byť ani reči. Je potrebné sa tu vrátiť opäť k pojmu Dokonalosti Boha a Dokonalosti Jeho Pravečných Zákonov.
Dokonalosť Stvoriteľa a Jeho Zákonov je nespochybniteľná v prejavoch vecí okolo nás a aj v nás. Táto Dokonalosť v sebe obsahuje aj VÝVOJ, teda možnosť formovania sa na počiatku vekov vytrysknutej pralátky v podobe vyžarovania z Večného Zdroja Života – Prasvetla – v svety duchovné, bytostné, éterické ale i tie pozemské, hmotné.
Jeden známy vedec sa raz vyjadril, že neverí v možnosť existencie iného života a inej civilizácie ako je tá naša, nech by bol vesmír akokoľvek veľký a rozľahlý. Zdôvodnil to tým, že objavenie sa života na Zemi je „zhlukom toľkých náhod od seba tak nepredstaviteľne rozdielnych“, že zopakovanie tohoto procesú má menšiu pravdepodobnosť ako 1:10 kvadriliónom.
No paradoxne práve veda, ktorá verí v nespochybníteľnú zákonitosť procesov v hmote, verí aj na náhody a náhodilosti práve v tých najzásadnejších dejoch živej i neživej hmoty. Vedeckí predstavitelia si neuvedomujú, že ich prístup k odhaleniu Pravdy o pôvode života sa rovná rovnakej závislosti na dogimách, ako tým dogmatikom, ktorí ako „znalci biblie“ veria, že Biblia obsahuje výhradne Slovo Božie, i vzhľadom k desiatkám rozporov, ktoré sú v biblii obsiahnuté. A paradoxom je, že tieto rozpory sú dobre známe i týmto vykladačom písma, resp. jeho zarytým zástancom. /viac v článku 9. blogera/
Veriť doslovne biblii je preto rovnaké šialenstvo, ako veriť materialistickým vedcom s medzerovitými náhľadmi na podstatu sveta a hmoty, ktorý popierajú existenciu Boha Stvoriteľa. Jedna aj druhá strana trpí dogmatickým fanatizmom, závislosťou na svojich medzerovitých tézach, zabúdajúc, že život na Zemi, v celom vesmíre, ale i mimo neho, udržujú dokonalé Zákony prvotného Princípu života.
Zaštiťovať sa preto NEDOKONALÝMI vedeckými poučkami či citátmi z biblie je rovnako nízke až primintívne, ako nízke a nedokonalé boli názory priemerných stredovekých európanov na postavenie planéty Zem v slnečnej sústave. Oni ani netušili, že nejaká slnečná sústava existuje, podobne, ako súčasný vedec materialista netuší, že jestvuje „nejaký“ Boh, podobne ako i zarytý fanatik, závislý na neomylnosti biblického textu, neverí na Dokonalosť, pochádzajúcu od toho istého Boha, ktorého Dokonalosť práve zmätočnými vyjadreniami v biblii on sám popiera…
Rázne treba na tomto mieste tiež povedať, že Ježiš nevstal po troch dňoch od Jeho ukrižovania z hrobu, ako tvrdí učenie kresťanských náboženstiev!
/pokračovanie/
ja neviem že či sa sa katolícke ...
je to len otázkou VIERY ...
Ani 6 000 rokov opakovaná lož sa ...
Vás nikdy nezaujímalo, prečo si ...
Evanjeliá nie sú históriou ale propagáciou... ...
Celá debata | RSS tejto debaty